ČLOVEK NA CESTÁCH
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1967
edícia Slovenská próza
obálka Marián Vanek
ilustrácie Marián Vanek
2. rozšírené vydanie, 5.000 výtlačkov
beletria, próza krátka, cestopis
350 s., slovenčina
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, pečiatka v knihe, lepka na prebale
PREDANÉ
*sospo*
Už po tretí raz sa dostáva do rúk slovenskému čitateľovi Tatarkova kniha Človek na cestách, tentoraz rozšírená o nové a jedinečné cestopisy z Fínska, Alžírska a Francúzska. Z náhodných ciest vzniklo nádherné dielo vážneho, pozorného, citlivého a intelektuálne neobyčajne kultivovaného umelca, ktorý sa tu s čitateľom na úrovni moderného človeka delí o citové a rozumové dobrodružstvá pri poznávaní krajín a národov. O Tatarkových cestopisoch môžeme plným právom hovoriť ako o cestopisoch mysliteľských, pretože sa autor nebojí ani polohy filozofického, alebo sociálno-psychologického zovšeobecňovania. Jedinečnosť jeho cestopisných próz podmieňuje na rozdiel od iných práve vnútorná tvorivá pripravenosť na stretnutie sa so svetom a najmä orientácia na filozoficky zdôvodnený humanizmus, ktorý sa mu tu stáva integračným princípom pri poznávaní moderného človeka a sveta. Vo filozofii humanizmu a v akte cestovania hľadá Tatarka prostriedok na zmnoženie dobrých ľudských vlastností, citov a myšlienok. Popri veľmi vážnom nastoľovaní problémov je sympatické najmä to, že sa netvári ako starý, svetaskúsený cestovateľ. Oči mu nezahmlila nádhera bohatstva ani jas veľkomiest, ba ani civilizačný hurhaj. Vie sa pozrieť aj na rub veci, ale vie byť až detinsky úprimný a obdivovateľský, vie sa nadchnúť veľkou i malou vecou, no vždy má vo vedomí a v srdci aj miesto pre krásu. Nie je to, pravdaže, primitívnosť, ale schopnosť sviežimi zmyslami vidieť jednoduchý aj komplikovaný európsky svet, a dávať ho do korelácie so stupňom vývoja ľudských vzťahov na Slovensku.
Autorova osobnosť je prítomná vo všetkých cestopisoch, ako je tu prítomné ustavičné vyrovnávanie sa s videným a poznaným. To dáva jeho dielu črtu vnútornej dramatičnosti a pútavosti. Pocit intenzity poznávania prenáša Dominik Tatarka na čitateľa aj bohatou členitosťou rozprávania, striedaním štylistických rovín, hneď vážnej, hneď ironicky nadľahčenej alebo rozprávkovej — využitím aforizmu i dôkladnej úvahy, presným záznamom videného a básnickým vzletom komentára, detailom aj zovšeobecňujúcim záverom. To sú zároveň vlastnosti, ktoré zaručili Človekovi na cestách neporovnateľne dlhšiu životnosť, než aká býva vymeraná tomuto literárnemu žánru.
