BRÁNY DO DÁVNOVEKU
Tatran, Bratislava, 1986
edícia Hviezdoslavova knižnica (294)
predslov Vladimír Mináč
doslov Jozef Vladár
ilustrácie Miroslav Cipár
prebal Tibor Hranovský
1. vydanie (v tejto edícii), 3.500 výtlačkov
61-782-86
história, archeológia,
200 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe
*sospo*
Komu raz učarovala krása krajiny, architektonickej alebo historickej pamiatky, ktorú pred ním ešte nikto nevidel, kto objavil skrytý poklad v hŕstke popola alebo v starom, zamazanom, beztvárnom črepe a za nim zazrel praveké sídliská plné mužov, žien a detí, ten už sa nevráti pokojne do pohodlia vlastnej izby. V každej voľnej chvíli, za každého počasia bude ho tá tajná láska vábiť do polí a opustených hliníkov, na piesočné duny i do hĺbok pod zemou, všade tam, kde tuší a nachádza tajomný pulz dávneho života.
Medzi duchov očarených minulosťou našej vlasti dal sa rád zviesť i nestor slovenských archeológov Štefan Janšák, archeológ z túžby i z lásky k tejto vede, práve sa rodiacej u nás, a naplno kvitnúcej v celom vzdelanom svete. So žiarlivým obdivom sledoval úspechy archeológie za hranicami vlasti, aby sa s húževnatosťou len jemu vlastnou prekopával k stopám a úlomkom života po dávnom človeku, ktorý si zvolil za svoju vlasť Slovensko.
Záujem Janšákových výskumov obsiahol všetky končiny Slovenska. Osobitnú pozornosť venoval Záhoriu, a to predovšetkým dvom dávnovekým lokalitám — Mikulčiciam, ktoré zdôvodnene kladie na ľavý, slovenský breh rieky Moravy, a Biksádskej bráne, najrušnejšiemu priesmyku v Malých Karpatoch, cez ktorý viedla Česká cesta, spájajúca v ranom stredoveku Uhorsko s Čechami a za ríše Mojmírovcov predstavujúca hlavnú dopravnú cestu medzi západnou a východnou oblasťou Veľkej Moravy. Veľká Morava je v celom svojom komplexe ďalším obľúbeným cieľom jeho výskumov.
Hlboko sugestívne sú autorove dedukcie z archeologických nálezov. Sprítomňuje nimi život našich predkov, prírodné i spoločenské prostredie, ich záľuby, styky s inými kmeňmi a národmi. Otvára pred nami brány do dávnych vekov. Ale otvára zároveň bránu do srdca každého, kto je prístupný kráse života dávneho, prítomného i budúceho.
V septembri tohto roku uplynie sto rokov od narodenia inžiniera Štefana Janšáka, vynikajúceho človeka, bádateľa, pedagóga, autora nielen mnohých vzácnych nálezov, ale aj znamenitého beletristu, schopného výsledky svojho bádania i pútavo vyrozprávať.
