sobota 9. apríla 2022

TATARKA, DOMINIK - V ÚZKOSTI HĽADANIA

TATARKA, DOMINIK

V ÚZKOSTI HĽADANIA

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1963 
edícia Pôvodná próza
obálka M. Čunderlík
1. vydanie, 6.000 výtlačkov

beletria, literatúra slovenská, poviedky
310 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe

predané

*sospo*

Pred dvadsiatimi rokmi vzbudila veľký záujem útla knižka noviel V úzkosti hľadania. Hneď po jej vyjdení sa vedelo, že do literatúry vstúpil dobre školený a vážny umelec, ktorý chcel o človekovi povedať čosi viac a po novom, než to robila vtedajšia lyrická próza. V centre záujmu mladého a filozoficky dobre školeného autora bol moderný človek s celým komplexom morálnych problémov, človek na krížnych cestách dejín, úzkostlivo hľadajúci svoj osobný i spoločenský ideál, ktorý sa mu v chmúrnych štyridsiatych rokoch strácal v strašnej vojnovej dráme. Dominik Tatarka zbierkou noviel protestoval proti degradácii hodnôt, búril sa proti krutovláde a ponižovaniu človeka, pretože mu bytostne boli blízke humanitné ideály európskej kultúry. Najväčšie zlo civilizácie videl vo vojne, a preto ju nekompromisne súdil na bolestných ľudských tragédiách.

Poníženie človeka na úroveň veci našlo ešte otriasajúcejši obraz v povojnových novelách, v ktorých jednoznačne odsudzuje fašizmus ako najtmavšie obdobie ľudských dejín. Velká vojnová dráma postupne však doznieva v Tatarkovej tvorbe, jej strašidelné polohy prechádzajú ako reminiscencie a memento pred ďalšou katastrofou i do próz so súčasnou tematikou.

Hoci autor prešiel za dvadsať rokov zložitým umeleckým vývinom, ostal v podstate tým istým hĺbavým a pritom citlivým, len oveľa skúsenejším vnímateľom života, ostal svojským umelcom, ktorému bol a bude človek v civilizačnom procese veľkým, jedinečným, nikdy nie celkom poznaným objektom. K nemu ustavične upiera svoj analytický zrak, on ho priťahuje zložitosťou a mnohotvárnosťou psychického uspôsobenia, zaujíma ho jeho prúd pocitov formy vedomia i podvedomia, slovom, celý nekonečne mnohotvárny psychický svet. Z tejto základne poznávania vytváral a vytvára Tatarka charaktery jedinečných postáv, vyrastajúcich z hlbokej analýzy vnútorného diania a z veľmi pozorného a jemného započúvania sa do ľudského bytia.

Dominik Tatarka hľadal od začiatku svojej tvorby človeka a ľudskosť. Toto hľadanie bolo aj preňho úzkostlivým, no úspešným, lebo sa v posledných prózach vypracoval na majstra filozoficky dobre fundovanej novely s veľkým akčným rádiom spoločenskej účinnosti. Časové rozpätie dvoch desaťročí nezahmlilo však ani jeho prvé novely. Majú čo povedať dnešku a spolu s poslednými tvoria knihu, ktorá je dôstojnou oslavou umelcových päťdesiatín.