VANSOVÁ, TERÉZIA - CHOVANICA / SIROTA PODHRADSKÝCH

VANSOVÁ, TERÉZIA

CHOVANICA / SIROTA PODHRADSKÝCH

Tatran, Bratislava, 1973
edícia Hviezdoslavova knižnica (220)
prebal Emil Bačík
1. vydanie (v Tatrane), 35.000 výtlačkov
61-392-73

beletria, román, literatúra slovenská
328 s., čb fot., slovenčina 

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*barpe*bels*

Terézia Vansová, rodená Medvecká (1857-1942), patrí k spisovateľom slovenského literárneho realizmu. Sama si síce uvedomovala, že v jej diele je priveľa sentimentality a idealizmu, ale volila si túto cestu, lebo sa jej zdalo, že na nej sa skôr stretne s porozumením najmä ženských čitateliek z meštianskych vrstiev. Tie v tom čase holdovali podobnej literatúre písanej po nemecky a po maďarsky a Vansová dúfala, že ich získa pre slovenské slovo i pre slovenskú vec. A tej ona venovala všetky svoje sily a schopnosti nielen ako spisovateľka, ale aj ako zakladateľka a dlhoročná redaktorka ženského časopisu Dennica, i ako všestranná organizátorka a ľudovýchovná pracovníčka. Keď sa r. 1882 so svojím mužom Jánom Vansom prisťahovala na faru na Pílu neďaleko Tisovca, stala sa táto malá dedinka jedným z centier slovenského kultúrneho života na prelome storočí až do r. 1911, keď sa Vansová odsťahovala do B. Bystrice.

Hoci rodinný a osobný život Terézie Vansovej nebol ani jednoduchý ani ľahký — hodne sa o tom dozvieme z úryvkov jej listov uverejnených aj v tomto zväzku - všetky sily venovala predovšetkým literárnej práci. Po dlhé roky prispievala temer do všetkých slovenských časopisov krátkymi prózami, ale podujala sa aj na diela rozmernejšie. Spočiatku uverejnila i niekoľko sentimentálno-melancholických básní (Moje piesne), pokúsila sa aj o dramatickú tvorbu hrou Svedomie a veselohrami Môj  Jožko, Ľúbezní hostia a V salóne speváčky, ale ťažisko jej tvorby je v próze.

K najživšej časti Vansovej prózy patria krátke črty a poviedky, ktoré majú dokumentárny základ v tom, čo autorka sama zažila i čo počula rozprávať o svojej a mužovej rodine. Drobné črty a poviedky ako Ohlášky, Prsteň, Nové šatočky, Milku dajú na edukáciu a iné vychádzajú v novších vydaniach obyčajne pod spoločným názvom Julinkin prvý bál a sú obľúbeným čítaním dorastajúcich dievčat. Chlapčenského hrdinu má detský románik Paľko Šuška a najmä Vansovej najvydarenejšia i čitateľsky najobľúbenejšia knižka Danko a Janko, dobrodružstvá malých hrdinov (1905)-

Z Vansovej vecnej prózy dokumentárny a poznávací význam má jej cestopis Pani Georgiádesová na cestách. Cenné údaje sú i v rozsiahlom životopise Ján Vansu, v ktorom autorka dokumentárne spracovala život svojho muža. Dáta k slovenskému životu nájdeme i v menšej práci o autorkinej matke pod názvom Terézia Medvecká rodená Lange.

Z jej románov veľký čitateľský úspech dosiahla Sirota Podhradských (1889) hádam preto, že citlivo, až dojímavo a pritom v zaujímavo posplietanom deji vykreslila životné osudy dievčaťa-siroty, pravda, nie bez sentimentality a moralizátorstva. Takéto vlastnosti majú aj ďalšie Vansovej romány Sestry (1930) i na historické motívy napísaná Kliatba (1927) i mnohé rozsiahlejšie novely, spomedzi ktorých k najzaujímavejším patrí Chovanka. Hoci v týchto dielach súčasnému čitateľovi bude trochu do očí biť sentimentalita a miestami i moralizovanie, zaujmú ho svojím dejom i nejedným presným postrehom najmä o ženskej psychike a poskytnú mu čiastočne predstavu aj o živote a morálke meštiactva z konca minulého storočia.