JÚLIA
Tatran, Bratislava, 1969
edícia Hviezdoslavova knižnica (161)
doslov Vladimír Petrík
prebal Renáta Vôachová
6. vydanie (v Tatrane 2.), 12.000 výtlačkov
61-947-69
beletria, román, literatúra slovenská
344 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,90 €
*barpe*bels*
Po prvý raz sa dostáva dielo Martina Rázusa, popredného slovenského spisovateľa 20. storočia, do našej masovej edície. Zaraďujeme do nej jeho po Maroškovi najpopulárnejší román z dejín mesta Brezna JÚLIA.
Martin Rázus (narodil sa 18. októbra 1888 vo Vrbici, umrel 8. augusta 1937 v Brezne) po skončení gymnázia v Banskej Bystrici a Kežmarku a teológie v Bratislave ocitol sa na čas na študijných cestách v zahraničí. Po návrate stal sa kaplánom v Modre, potom farárom v Pribyline, v Moravskom Lieskovom a nakoniec v Brezne.
Martin Rázus, významný spisovateľ, dejateľ a politik vytvoril pozoruhodné prozaické i básnické dielo, ktoré sa stalo neodmysliteľnou súčasťou národnej literatúry. Z jeho básnickej tvorby pripomeňme si zbierky: To je vojna (1919), Z tichých i búrnych chvíľ (1917), Hoj, zem drahá... (1919), Kameň na medzi (1925), Kresby a hovory (1926), Šípy duše (1929), Cestou (1935), Stretnutie (1937) i dramatickú báseň Ahasver (1936). Medzi najvýznamnejšie jeho prozaické práce patrí rozsiahly štvorzväzkový román Svety (1929) o povojnových pomeroch v našom spoločenskom živote, čarovný obrázok z autorovej mladosti — Maroško — román z predvojnovej dediny — Krčmársky kráľ, román vo veršoch — Bača Putera a mnohé iné.
Medzi najčítanejšie Rázusove romány patrí Júlia — román z histórie mesta Brezna, kde autor pôsobil posledné roky svojho plodného života. V románe ide o dlhoročné územné spory zo XVII. storočia, keď sa pán Ľupčianskeho hradu Gašpar Tribel donekonečna súdil s kráľovským mestom Breznom. Na tejto osnove románu autor postavil príbeh čarovného dievčaťa Júlie, akejsi breznianskej Jeanne d’Arc, ktorá sama podstúpi útrapy, bolesť i zármutok, zachraňuje svoje mesto pred potupnými pánmi z Ľupčianskeho zámku. Medzi najsvojráznejšie postavy románu, okrem hlavnej hrdinky, okolo ktorej sa sústreďujú najdobrodružnejšie deje, patrí najmladší syn ľupčianskeho hradného pána Gašpar, Júliin gavalier a „dobrý duch“, odhaľujúci všetky intrigy.
Román vyakcentúva veľmi ostro rozpory dlhoročných nepriateľov, aby v konečnom vyznení autor v ňom vyslovil a potvrdil víťazstvo pravdy a spravodlivosti.
