ŽIVOT ALEXANDRA PUŠKINA
(Žizň Aleksandra Puškina)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
preklad Jozef Marušiak
prebal Jozef Michaláč
1. vydanie, 6.000 výtlačkov
13-72-110-78
životopisy
280 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, neautorské venovanie
*barpe*bio*
Mejlachova kniha Život Alexandra Puškina nie je ani beletriou ani vedou, aké nám tradujú románopisci alebo suchí vedátori. Je to jednoducho dramatická biografia, dokumentárna v zmysle dokumentu osobnostne i básnicky živého, príťažlivého a pútavého, hlboký ponor do básnikovej duše, do jeho umeleckých zápasov na pozadí doby. Mejlach si ako znalec puškinovskej problematiky väčšmi než ktorýkoľvek vedec uvedomil, že pochopenie umeleckej drámy básnika nie je možné na základe rozpitvávania zložiek jeho diela, ale iba na základe analýzy, pri ktorej sa život a dielo umelca berú v celosti a v nerozlučnej jednote.
Ak si uvedomíme tieto dve zásadné vlastnosti prítomnej biografie, pochopíme jej charakter aj zámer: neumŕtvovať, ale oživovať, tak osobnosť, ako aj dielo. A tak je Mejlachov Puškin na pozadí jeho osobných a dobových problémov, ktoré hýbali týmto veľkým umelcom, predovšetkým skromným hrdinom krátkej životnej drámy, údelu navonok nie pestrého, ale vnútorne nesmierne bohatého. Je to akoby ustavične študent cárskoselského lýcea, plný poetického videnia a pokrokového proticárskeho zanietenia, ospevujúci nové časy, slobodu a právo svojho ľudu. Z literatúry vieme, že sa tento jeho spev stal priebojným spevom novej ruskej literatúry a on zakladateľom jej novodobej podoby. Do jej vienka položil akoby základnú axiómu literatúry vážnej, ktorá je výrazom života a umelcovej zodpovednosti zaň, nie márnou hrou samoúčelnej obrazotvornosti: „Osvietené storočie, “ zapísal si Puškin do Denníka okolo roku 1820, „vyjadruje vážne predmety na zamyslenie ako potravu pre mozgy, ktoré sa už nemôžu uspokojovať s jagavými hrami obrazotvornosti. “ Uhnúť pred týmto uholným kameňom naozaj puškinovsky mocného a skutočnostného umenia znamená vlastne zradiť umelecký kvet ľudskej tvorivej mysle.
A ešte jedno chceme pripomenúť: Biografia faktograficky pravdivá a básnicky živá, v ktorej doklady nič neilustrujú, pretože nie sú iba ukážkami, ale aj organickými jej súčasťami, zaiste nemálo prevyšuje suché vedecké traktáty. V tejto akoby jej pôvodca zostupoval až na dno Puškinovej duše, dopátraval sa jeho rýdzej osobností, celej hĺbky jeho tvorby. Takto nám Puškinove básne, poémy, drámy, úryvky z nich aj útržkovité záznamy plánov, predsavzatí, náčrty spomienok vytvárajú pred očami drámu, zrkadliacu človeka a svet, roky cárskeho absolutizmu a nové pokrokové prúdenie, o ktoré sa mohla oprieť aj proletárska revolúcia. Táto skutočnosť sa vinie ako červená niť celou Mejlachovou knihou, spája pokrokové tradície s pokrokovou prítomnosťou. Mohli by sme to nazvať zmyslom dejín, ľudských aj básnických, na ktorom má veľký podiel aj puškinovský literárny a umelecký odkaz.
