STRATENÉ ILÚZIE
(Illusions perdues)
Tatran, Bratislava, 1967
edícia Svetová tvorba (55)
preklad Miroslava Bártová, Tibor Kobáň
doslov Július Pašteka
prebal a frontispice Emil Bačík
1. vydanie, 18.000 výtlačkov
61-724-67
beletria, román, literatúra francúzska
544 s., slovenčina
tvrdá väzba
stav:dobrý
PREDANÉ
*
Balzacova grandiózna Ľudská komédia, obsahujúca vyše deväťdesiat diel, je zrkadlom, v ktorom sa odráža pravá tvár francúzskej spoločnosti z čias Reštaurácie; je to zrkadlo neúprosné, ale pravdivé. Akýmsi pilierom tejto Ľudskej komédie sú romány Otec Goriot, Stratené Ilúzie a Lesk a bieda kurtizán, voľne spolu späté svojimi postavami.
Námet románu Stratené ilúzie bol Balzacovi obzvlášť blízky: kto mohol lepšie poznať svet novinárov, spisovateľov, hercov, nakladateľov a kníhtlačiarov ako človek, ktorý v tomto prostredí žil a pracoval a zoznámil sa s jeho leskom i biedou za cenu trpkých osobných sklamaní? Hrdina románu, mladý básnik Lucien, ktorý sa rozhodne odísť do Paríža za literárnou slávou a novinárskou kariérou, nie je o nič lepší, ale ani o nič horši ako jeho druhovia — je podkupný ako oni. Ctižiadostivý a charakterove slabý Lucien obetuje všetko pre rýchly, no pominuteľný úspech, klesá, stráca všetky ilúzie a postupne niet vzťahu, ktorý by nezneužil alebo ktorý by nepoškvrnil. V umení zamení ozajstnú poéziu za ľahký a predajný žurnalizmus, kde sa obchoduje nielen s voľnými vstupenkami do divadiel, ale aj s myšlienkami a s nadaním. V politike sa stane bezzásadovým prospechárom, ktorý zradí niekdajších priateľov liberálov a pridá sa k ich ultrarojalistickým odporcom, lebo mu sľúbili obnovenie šľachtického titulu. V citových vzťahoch využíva oddanú lásku herečky Coralie, od ktorej sa dáva vydržiavať. V príbuzenských vzťahoch sa nehanbí falšovať na zmenke podpis svojho švagra Sécharda, ktorého týmto podvodom privedie do väzenia. Ctižiadostivec a slaboch je na konci románu morálne a umelecky odbavený a z bahna, do ktorého klesol, vidí jediné východisko v samovražde. V takomto duševnom rozpoložení zachráni ho v poslednej chvíli na brehu Charenty španielsky kanonik Carlos Herrera, pripúta ho k sebe a vezme ho so sebou do Paríža.