DÁMA S ČIERNOU RUKAVICOU 1-7
Smena, Bratislava, 1983
edícia RONAPO - Romány na pokračovanie
1. vydanie
73-010-83
beletria, román, literatúra francúzska
336 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: dobrý
*juran*belx*
Pierre-Alexis Ponson du Terrail (1829—1871) vychádzal vo svojej bohatej literárnej tvorbe z podnetov doznievajúceho romantizmu a patrí medzi hlavných predstaviteľov tzv. románu-feuilletonu (románu na pokračovanie) vo francúzskej literatúre. Takmer tridsať rokov rozvíjal jeho sentimentálno-konzervatívnu stránku a nadbiehal kultúrnemu vkusu stredných buržoáznych vrstiev francúzskej spoločnosti jednoduchosťou či priehľadnosťou jazykového stvárnenia aj kontrastívnym podaním jeho obsahových zložiek.
Stavba zápletky takmer všetkých jeho diel (medzi najpopulárnejšie patria Rocambolove dobrodružstvá, Mladost kráľa Henriho, Tajomný Paríž) vychádza z princípu tajomna alebo zastierania skutočnosti znásobeného podvojnosťou deja a postáv, jeho výsledkom i cieľom je stupňovanie napätia, ako sa o tom čitateľ môže presvedčiť v pútavých románoch Grófka z Asti a Román o Fulmeninej láske, ktoré sme spojili pod spoločný názov Dáma s čiernou rukavicou a ktoré sú záverečnými dielmi dobrodružnej série Tajomný Paríž. Ústredné dejové momenty, skupina dobrodružných rytierov Druhovia meča, láska a krvavá pomsta záhadnej Dámy s čiernou rukavicou, čo s presnosťou stroja poháňaného silou osobného pôvabu a neosobného chladu udáva dramatický tón v prvej časti, citový svet plukovníkovho syna, naivného Armanda, ktorého osudové čiary črtajú kruté rozmary ženy, predmetu jeho životných túžob, Fulmenina obetavosť a neopätovaná láska k Armandovi, tajomný zámok Ruvigny a udalosti nielen na drsnom morskom pobreží okolo neho, ale aj v cudzích krajinách s nádychom exotiky, to všetko je vhodnou kulisou drám medzi jednotlivými postavami či osudmi, to všetko rámcuje košatý a dobrodružný dejový spád Grófky z Asti a Románu o Fulmeninej láske.
Čitateľ si popri zážitku z vďačného napínavého deja uchová obraz o nezmieriteľnom boji dvoch protikladných stránok skutočnosti — dobra a zla — tvoriacich v rozličných obmenách stály základ tzv. ľudovej literatúry, ako ju už máme možnost poznat z diel A. Dumasa st., G. Lerouxa či E. Sua.
