HARDY, THOMAS - TESS D´URBERVILLE

HARDY, THOMAS

TESS D´URBERVILLE
Čistá žena
(Tess of the d´Urbervilles)

Tatran, Bratislava, 1973
edícia Hviezdoslavova knižnica (212)
preklad Rudolf Koštial
doslov Jozef Olexa
prebal Emil Bačík
2. vydanie , 28.000 výtlačkov
61-334-73

beletria, román, literatúra anglická,
392 s., čb fot., slovenčina 

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*barpe*belx*

Thomas Hardy (1840 -1928), „básnik slepej vôle“, vytvoril rozsiahle a psychologicky hlboko pravdivé umelecké dielo (Casterbridgeský starosta, Rodákov návrat, Neblahý Juda, Ďaleko od šialeného davu, Vládcovia, Tess d’Urberville a iné). Hardy vidí život ináč ako jeho viktoriánski rovesníci. Jeho postavy sú takmer všetky tragické a márne sa vzpierajú neúprosnej a slepej vôli, často márne bojujú o svoje šťastie a lásku. Toto najvypuklejšie zvýraznil na ženských postavách, ktoré najväčšmi trpia a často končia tragicky. Hardy práve ženské postavy zobrazil zaujímavejšie a psychologicky vernejšie (Tess d’Urberville, Eustaciu Vyeovú z Rodákovho návratu). Jedna jeho hrdinka vraví, že žene je ťažko vymedziť svoje city jazykom, ktorý vytvorili najmä muži, aby vystihoval ich pocity. Ale Hardy vedel týmto jazykom majstrovsky vystihnúť citovú i myšlienkovú bohatosť žien, ich skrytú i zjavnú lásku, aj ich tragédiu.

V Tess d’Urberville (napísal ju roku 1891) sa autorovo majstrovstvo ukázalo v plnej sile a pôsobivej účinnosti. Na jednoduchom vidieckom dievčati, ktoré telesne ťažko pracuje na poli, zobrazil neobyčajne hlboké a zložité city, aké sa predtým pripisovali zväčša len ľuďom z „vyššej spoločnosti“. Tess prežíva lásku i sklamanie tak opravdivo, že čitateľ bez sentimentality sleduje jej pohnútky i činy a obohacuje aj svoj citový život. Ľahtikárski rodičia, pôžitkársky zvodca i nesmierne milovaný muž, ktorý sa nevie v rozhodujúcej chvíli povzniesť nad určité mravné a spoločenské kritériá, tí všetci prispievajú k jej bolestnému koncu.

Autor maximálne úspornými vyjadrovacími prostriedkami vykresľuje atmosféru poľnohospodárskych prác, ako sa to len málokomu tak výstižne podarilo. Scény v mliekárni, pri žatve, mlatbe poskytujú plastický obraz doby a nikde nemáme dojem, že nás chce „poúčať“. Takmer tu nenájdeme miesto, ktoré by sem bolo neorganicky včlenené a ktoré by nemalo priamy súvis s dejom.