ELLIN, STANLEYMUŽ BEZ MINULOSTI
(The Man from Nowhere - Star Light, Star Bright)
Smena, Bratislava, 1986
edícia Labyrint (116)
preklad Michal Breznický, Marta Kastlová
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
prebal Dušan Leščinský. Ľ. Longauer
73-027-86
beletria, detektívky,
544 s., slovenčina
hmotnosť: 533 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
0,80 €
*zukol3* in **O7**
Stanley Ellin je známym americkým autorom detektívnej literatúry. Za svoje poviedky a romány získal veľa cien — cenu Edgara Alana Poa za najlepšiu detektívku dostal sedem ráz. Jeho romány boli preložené do dvadsiatich jazykov a po niektorých siahli takí známi režiséri, ako sú Claude Chabrol, Joseph Losey ap. Stali sa aj podkladom pre početné televízne hry — k najpopulárnejším písal scenáre Alfred Hitchcock.
Edícia Labyrint vydavateľstva Smena predstavuje Stanleyho Ellina dvoma románmi: Muž bez minulosti a Hniezda sa vracia. Obidva sa odohrávajú na južnej Floride a v obidvoch vystupuje súkromný detektív: v každom príbehu však iný, pátra v inej oblasti, rieši iný problém a inými prostriedkami.
Jake Dekker — v prvom príbehu — má dokázať, že počestný obyvateľ Daystar Island Walter Thoren, ktorý vraj zahynul pri autonehode, spáchal vlastne samovraždu. Druhý príbeh sa odohráva v exkluzívnom prostredí milionárskej usadlosti, kam na pozvanie majiteľa Quista prichádza šarmantný Johnny Milano, aby zabránil anonymnými listami avizovanej vražde jedného z Quistových hostí.
Stanley Ellin je pokladaný za majstrovského rozprávača. Romány sú napísané živým, sviežim jazykom a dobre vystihujú prácu súkromného detektíva v dnešnej Amerike, kde o všetkom rozhodujú peniaze a vplyv všemocných zločineckých bánd
Dopoludnia bolo v dome aj okolo domu veľmi rušno. Polícia z Miami Beach a strážcovia z Daystar Islandu prekutávali okolie. S upratovačkou z daystarských služieb došla aj skupinka záhradníkov, potom Milt Webb s manželkou a napokon sám McCloy, vládca Daystar Islandu, v elegantnej jachtárskej vetrovke. Prišiel sa novým členom spoločenstva ospravedlniť za frmol pred úsvitom. A takisto nedotklivo, na vlastnú päsť prípad povyšetrovať.
V súkromí kuchyne mu Jake povedal, čo už bol povedal polícii: začul Webbov hlas, potom výstrely a napokon zatelefonoval Webbovi...
„A nevideli ste dajakú podozrivú loď?“ spýtal sa McCloy povzbudivo.
„Zo spálne na mostík nevidieť, a keby aj bolo, vonku bola tma ako v rohu.“
„Ani ste nepočuli dajakú loď prísť či odísť?“
„Čo máte na mysli?“ opýtal sa Jake. „Hádam si nemyslíte, že si to všetko Webb vymyslel!“
„Ťažko o tom robiť závery,“ odvetil McCloy, no bolo jasné, že záver si už urobil aj on, aj polícia, aj strážcovia.
Elinor celý ten čas nič neprebudilo. Napokon zostala v dome už len slúžka. Jake jej dal poriadne prepitné, aby sa postarala o Elinor, keď sa postihnutá prebudí, potom si vzal koženú aktovku, prešiel autom mestom a zastal pred hotelom Oceana.
Hotel Oceana stál na pobreží oceánu v južnej časti mesta, ošľahaný vetrom, trojposchodová imitácia Mount Vernona, veranda na vysokých stĺpoch obrátená na ulicu. Na verande sedeli v rade starší ľudia, všetci s tmavými okuliarmi na očiach a všetci sledovali holuby a čajky, čo sa nespoločenský prtili v stoke.
Vestibul vyzeral ako spoločenská miestnosť v sociálnom ústave. Pred farebným televízorom, celkom na konci miestnosti, stáli rady kovových stoličiek. Ľudia na obrazovke, s príšernými zelenými a fialovými tvárami, práve súťažili v akomsi kvíze, na obrazovku však pozeral iba mládenec chorobne bledožltej tváre, čo postával za recepčným pultom. Neodtrhol od nej oči ani vtedy, keď Jakovi odpovedal, že pán Magnes býva hore v prístavbe. Aby vyšiel výťahom na tretie poschodie a potom schodami na strechu.
Z prístavby na rohu strechy sa vykľul bytík s izbičkou a kuchynkou. Návštevníka privítal Magnes v ovisnutých plavkách a gumených sandáloch. Postava malá, bruško vyduté, pavúčie nôžky, okolo plešiny na hlave strapce bielych vlasov, nos sťa hľuza, privreté očká, skrátka, vyzeral ako nahnevaný káčer.
„Jake," zakomentoval. „Taký si ty Jake, aký som ja Shaun O’Reilly. Už dávnejšie som o tebe počul. Máš skvelú povesť, nuž som si myslel, že budeš starší. Maniscalco ti povedal, čo pýtam?“
„Nie.“
„A povedal som mu, aby ti povedal. Za mesiac, deň-dva hore dolu, rovných desaťtisíc. Vopred."
„V bankovkách?“ spýtal sa Jake.
„Mám rád ľudí so zmyslom pre humor. Ako vravím, desaťtisíc vopred. Šek si dám previesť v istej banke v Chicagu, takže nijaký tunajší prefíkaný bankový úradník nebude môcť nikomu oznámiť, čo robíme."
„Zišlo mi na um dačo lepšie. Za také peniaze prevezmeš prípad ty a pracovať budem ja pre teba."
„Výborne,“ podotkol Magnes obrátený k drezu v kuchyni. „Nielenže máš zmysel pre humor, ale mi tu robíš aj odborné grimasy.“ Zdvihol oči od gombíka na topánke na Jaka. „Chlapče, keď si takýto prípad vzal na starosť Abe Magnes, rozdelil si poistné s poistiteľom na
