BENZONI, JULIETTEV SLUŽBÁCH KRÁĽA 3 - STRATENÝ POKLAD
(Le trésor)
Remedium, Bratislava, 1994
preklad Alexander Halvoník
1. vydanie
ISBN 80-85352-40-0
beletria, román
336 s., slovenčina
hmotnosť: 416 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, 2 knižničné pečiatky
2,90 €
*zukol3* in **S4P**
V treťom románe tetralógie V službách kráľa uvádza autorka svojho hrdinu Gilla Goela, rytiera de Tournemine, do búrlivých čias bezprostredne pred Veľkou francúzskou revolúciou (1789). Zapletie sa do aféry, ktorá otrasie kráľovským trónom, a najmä autoritou kráľovnej Márie Antoinetty. Gilla uväznia v Bastile, odkiaľ mu dopomôže ujsť sám kráľ Ľudovít XVI.
Obhajoba kráľovraždy
Gillovo čudné správanie pri prejazde kočiara vyvolalo v milovníkovi krásnych a krasoduchých tragických hrdiniek, s ktorým sa krátko predtým zoznámil, nevýslovný údiv. Gilles zliezol z pilastra, na ktorý sa vydriapal, a ihneď sa rozbehol ku koňovi, ktorého musel kvôli ľudskej tlačenici nechať o kúsok nižšie. Jediným skokom sa dostal do sedla a rýchlosťou meteora sa stratil v kúdoloch prachu, čo sa ešte nestihli usadiť.
- Škoda! - vzdychol si a mykol plecom. - Ten chlapík sa mi pozdával. Rád by som sa s ním lepšie zoznámil... Popýtam sa naňho...
Keby mu v tejto chvíli bol mohol položiť zopár otázok, bol si istý, že by mu na ne nedokázal odpovedať. Srdce mu bláznivo trepotalo, myseľ sa zastavila, mal iba jedinú jasnú myšlienku: dobehnúť kočiar, vyslobodiť z neho milovanú ženu, to nešťastné dieťa, ktoré pán de Provence chladnokrvne obetoval svojim mocenským záujmom a zneužil jej šialenú žiarlivosť na kráľovnú. Aká odporná podlosť! Lebo keby smrtiaci stroj naozaj vybuchol, výbuch, ktorý sama spôsobila, by zmietol aj ju. Neveľká lodička by celkom iste nestihla zaviezť mladú podpaľačku do bezpečia. Judith mala teda v každom prípade zomrieť... bol to zaiste najlepší spôsob, ako ju umlčať.
- Ak sa mi ju nepodarí zachrániť, zabijem toho prekliateho princa vlastnými rukami. Zaškrtím ho!
Zadúšal sa hnevom. Tým väčšmi, že hnev znásobovali výčitky. Predstavoval si zúfalú Judith, ktorú utrpenie obralo o všetku súdnosť, ako sa chladne pripravuje na svoj nezmyselný čin. A pritom len sám Satan mohol vedieť, aké dôkladné diabolské prípravy mu predchádzali. Kým on zatiaľ...
Kolenami a pätami pobádal koňa ešte rýchlejšie do cvalu. Sám však nevedel, čo vlastne chce urobiť. Pred očami mal iba vidinu velkého červeného koča, čo uháňal pred ním a ktorý pomaly dobiehal... Vôbec ho neznepokojovalo, že popri ňom cvála aj tucet ozbrojených žandárov. Sám prepadne túto pevnosť na kolesách, sám bude bojovať a sám pozabíja mužov, čo si dovolili položiť svoje špinavé laby na jeho nežnú Judith, sputnať ju povrazmi ako dákeho lotra a viezť ju na šibenicu... na šibenicu, pod ktorú ju napokon po náhlivom rozsudku nepochybne privlečú.
Počas bezhlavého cvalu vytiahol jednu po druhej svoje pištole a preveril si, či sú riadne nabité. Nevidel, ktorý z vojakov sa otočil, vytiahol zo sedla zbraň a vystrelil... Kôň sa zrazu z čista jasna potkol a s bolestným zaerdžaním sa zvalil na zem. Gilles vyletel zo sedla a vzápätí sa ocitol na svahu vedľa cesty, s hlavou vari len na dva palce od kmeňa jedného platanu, čo lemovali cestu.
Koberček opadaného lístia, ktorým bol vystlaný svah, zmiernil jeho pád. Ihneď sa pozviechal... Poniže videl koniec tunela, ktorý okolo cesty vytvárali mohutné stromy. V ňom, v prachu a v diaľke sa strácal červený koč s modrými jazdcami. Už sa nedal dostihnúť!
V návale zlosti sa mu nahrnuli do očí slzy. Tournemine si poutieral rukávom zahlinenú tvár a rozbehol sa ku koňovi, bezvládne ležiacemu na prostriedku cesty. Zviera bolo mŕtve: guľka ho zasiahla rovno medzi oči s priam zázračnou presnosťou. Pád vsotil Gilla nemilosrdne späť do skutočnosti, akoby sa v ňom spustil dáky tajomný mechanizmus. Zrazu opäť našiel svoju niekdajšiu chladnokrvnosť, a keď videl pred sebou veľkú hnedú mrcinu, začal triezvo uvažovať.
Od chvíle, keď sa v hluku, čo mu pripadal ako hromobitie, mihla pred ním bledá Judithina tvár, nevidel nič okrem červeného koča, ktorý ju odvážal preč. Akí to však boli vojaci, ktorých po ňu poslali? Nevšimol si ani ich uniformy ani zbrane... Čo to však mohli byť za chlapi, keď strieľali po osamotenom mužovi, ktorý na nich nezaútočil a ktorý sa previnil najviac tým, že cválal za nimi na koni. Zbraň, ktorá zasiahla koňa na takú diaľku, nemohla byť pištoľ. Bola to skôr puška alebo, súdiac podľa presnosti zásahu, karabína...
Tento problém si však nechal na neskôr. Teraz ho zajímalo iba to, čo ho od začiatku hnalo dopredu: dohoniť kočiar, alebo sa aspoň prezvedieť, kam mieri... Ako to však urobiť sám a bez koňa?...
Poobzeral sa vôkol seba, rozpamätával sa na cestu sainte-assiskými lesmi, ktorá sa smerom na Nandy šplhala do vŕšku. O niečo ďalej by malo byť rázcestie, ktorého jedna vetva viedla do Savigny-le-Temple, ale druhá do Seine-Portu... do Seine-Portu, kde mal podľa svojho prísľubu čakať Tim! Tento prírodný živel a bezpochyby najlepší strelec Starého i Nového sveta! S ním by nebolo ťažké dobyť ani Bastilu!
Gilles si pozbieral zbrane a klobúk, čo sa mu skotúľal do priekopy, a dal sa do behu, aby čím skôr našiel Američana. Bola to nevyhnutná podmienka Judithinej záchrany. Už o pol hodiny, sotva lapajúc dych, ako hrom z jasného neba udrel na Tima Thockera. Bol natiahnutý v celej svojej úctyhodnej dĺžke na Gillovej posteli v ormeteauskom hostinci a chrápal, akoby pílil drevo.
