CHASE, JAMES HADLEY3X V PASCI
Hippie na cestách
Chlap na posledné slovo
Prosím ťa, skap
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1981
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (397)
preklad Zuzana Bothová
prebal Ľubomír Longauer
1. vydanie, 45.000 výtlačkov
13-72-008-81
beletria, román, detektívky,
520 s., slovenčina
hmotnosť: 603 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,90 € *juran*
Jeden z popredných predstaviteľov tzv. „drsnej“ americkej školy James Hadley Chase sa radí medzi autorov kriminálneho žánru, ktorí si svojím svojráznym prístupom k problematike zločinu ako produktu modernej spoločnosti vedia získať každého čitateľa. Vo svojich dielach sa sústreďuje na dnešnú spoločnosť zbavenú akýchkoľvek ilúzií a ovládanú podsvetím riadiacim sa neúprosným zákonom džungle. Chaseov hrdina, protipól supermana, zväčša jednoduchý človek, neraz poznačený pohnutou minulosťou, je nedobrovoľne strhnutý do jej obludnej mašinérie, z ktorej sa často a márne pokúša vyslobodiť. Prvý príbeh Hippie na cestách, ktorý sa dotýka znepokojujúcej otázky vývoja mladej generácie, odohráva sa na exotickom pobreží Pacifiku, zaplavenom pašerákmi, príživníkmi, prostitútkami a špekulantmi, ženúcimi sa za mocou a ziskom. V druhom príbehu Chlap na posledné slovo s ústrednou postavou mladého novinára vniká autor do zákulisia gangov podporovaných magnátmi a ich nemilosrdnou politikou. Hrdinom tretieho príbehu Prosím ťa, skap je jeden z Chaseových typických charakterov, ktorého chamtivosť privedie k zločinu a uvrhne do bezvýchodiskovej situácie. Podobne ako ostatné autorove diela všetky tri príbehy prinášajú šokujúce stvárnenie tvrdej reality, obohatené expresívnym jazykom.
Potom pozrel na hodinky. Bolo pol šiestej. Vstal z postele, vošiel do kuchynky a zapol kávovar. Potom vošiel do sprchovacieho kúta, vyzliekol sa a postavil sa pod prúd studenej vody, ktorá ho prebrala. U trel sa, oholil, vošiel do kuchynky a vypol kávovar. Zaniesol si do izbičky šálku silnej čiernej kávy, položil ju na stôl a obliekol sa. Usrkoval si, znovu pozrel na hodinky a zistil, že má ešte pätnásť minút času, aby sa dostal k lodenici. Oprel sa o operadlo so šálkou kávy v ruke a rozmýšľal o predchádzajúcom večere.
Nechcelo sa mu veriť, že by sa bol Lepski opil. Najlogickejšie bolo, že ho niekto — možno aj Solo — napadol a ovalil po hlave, až stratil vedomie. Ale prečo? Harry uvažoval. Keď odišiel z Lepského domu, vrátil sa do reštaurácie. Solo bol priveľmi zaneprázdnený podávaním neskorých večerí, preto spolu nemohli hovoriť. Reštauráciu zatvorili až o jednej v noci a potom si Solo išiel hneď ľahnúť, takže sa s ním Harry nemal kedy pozhovárať.
Prv ako Harry odišiel do svojej chatky, na chvíľočku sa stretol s Ninou. Roztúžene sa naňho zahľadela.
„O šiestej budem pri lodenici,“ povedala a Harry prikývol.
Keď kráčal k svojej chatke, Randy sa k nemu pripojil.
„Čo sa deje?“ opýtal sa Randy. „Čo sa stalo Lepskému?“
Harry vošiel do Randyho chatky a sadol si na posteľ. Počkal, kým Randy zatiahne záclony a zatvorí dvere, potom povedal: „Pýtal si sa, čo sa stalo Lepskému. Neviem to iste, ale môžem hádať. Myslím si, že ho Solo zrazil, oblial whisky a fintoval, že je opitý. Ja som išiel s nimi domov, uložil som ho do postele a upokojil som jeho; manželku.“
Randy vyvalil oči.
„Nežartuj! Žeby Solo zrazil poliša!?“
„Možno máš pravdu ty,“ povedal Harry pokojne. „Ale ja to vidím takto.“
„Ale prečo?“
„Možno Lepski niečo uvidel... neviem.“ Harry sa odmlčal a hľadel na Randyho. „Počúvaj, toto je pre teba azda pravá chvíľa; aby si sa stratil.“
Randy otvoril ústa.
„Čo tým myslíš... stratiť sa? Povedal si predsa, že mám ostať tu a nejako to zahrať do autu!“
Harry prikývol.
„Hej, ale situácia sa zmenila. Viem, že som to povedal, ale teraz je to iné. Kým Lepski príde k sebe a dostane sa k telefónu, bude sa to tu hmýriť policajtmi. Nemáš tu šancu. Daj na moju radu, Randy, a hneď vypadni.“
„A čo budeš robiť ty?“
„Zajtra skoro ráno idem s Ninou na ostrov Sheldon.“
„S Ninou?“ Randy zvýšil hlas. „Ty si sa zbláznil.“
„Randy, toto sú hlboké vody. Dostal si sa trochu mimo hĺbky, akú zvládneš. Zbaľ sa a vypadni,“ nástojil Harry. „Si fajn chlapec. Nechcem, aby si sa dostal do nepríjemností. Vypar sa.“
„Vypariť sa?“ zvolal Randy. „Ty si mi povedal, že človek sa nikdy nemôže zbaviť policajtov. A teraz mi radíš vypariť sa. Čo je to s tebou? Nemôžeš hovoriť zrozumiteľnejšie?“
Harry sa začal prehrabávať vo vrecku košele, kde mal camelky, a pritom zamyslene hľadel na Randyho.
„Potrebujem sa trochu vyspať, Randy. Vypadni odtiaľto. Mám ti to hláskovať? Zmizni!“ Vstal a zamieril k dverám.
„Tak počkaj minútku! Chcem len vedieť, čo to všetko znamená. Musíš mi to povedať! Táto záležitosť s Holohlavým! Povedal si, že z toho môžeme vytĺcť peniaze!“
„Je tu taká možnosť, Randy, ale nie pre teba. Ty urob, čo som ti kázal... vypadni,“ povedal Harry trpezlivo.
„Naozaj chceš ísť s Ninou na ostrov Sheldon?“
„Áno... a nekrič.“
„Ja som ťa varoval!“ Randy sa začal triasť. „Solo sa to dozvie a zabije ťa, Harry! Počúvaj ma! Ja ťa mám rád. Zachránil si mi život! Som ti dlžníkom! Nechoď s Ninou na ostrov Sheldon!“
„Pôjdem.“
„Preboha, chceš sa zapliesť so Solom? Zabije ťa, Harry! Je podlý. Nebude to férový boj. Ja Sola poznám!“
Harry odstrčil Randyho, otvoril dvere, vyšiel do tmy a zastal. „Vypadni, Randy, a so mnou si nerob starosti.“
