PUZO, MARIOSICÍLČAN
Timy, Bratislava, 1993
preklad Magda Žáryová
obálka Igor Imro
ISBN 80-967021-2-2
beletria, román,
368 s., slovenčina
hmotnosť: 357 g
mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky
DAROVANÉ
*zukol3* in **O2**
Romány amerického spisovateľa talianskeho pôvodu Maria Puza sú u nás dobre známe. Do vedomia našej čitateľskej verejnosti sa zapísal najmä románom Krstný otec. Nie menej známy je však i jeho román Sicílčan. Tematicky sa v ňom vracia na Sicíliu a za ústrednú postavu si zvolil mladého Sicílčana Salvatoreho Giuliana, ktorý sa ocitá mimo zákona a stáva sa vodcom banditov, ktorí podľa všetkých sicílskych nepísaných zákonov cti a pomsty nielen zabíjajú a zbíjajú, ale čo získajú, rozdávajú chudobe a pokúšajú sa zlepšiť život bedárskeho sicílskeho ľudu. Autor zámerne vytvára zo svojho hrdinu živú legendu, proti ktorej je bezmocná nielen rímska vláda, ale aj samotná mafia. Giuliano sa stáva nielen hrdinom Sicílčanov, ale aj postrachom mafistov, ktorí ochraňujú majetky boháčov a svoj vplyv uplatňujú až vo vláde. Veľmi výrazne a výstižne dokumentuje, že bohatstvo, moc, prestíž a sláva sa často skrývajú za etické kategórie cti, spravodlivosti, dôstojnosti a velkodušnosti, no prostriedkom, ako ich dosiahnuť je v podstate vždy násilný čin.
Don Croce za posledné tri roky pozorne sledoval vzťah medzi Giulianom a Pisciottom. Iba oni dvaja ohrozovali jeho plány vytvoriť si impérium. Iba oni mu prekážali pri ovládnutí Sicílie. Sprvu sa nazdával, že z Giuliana a jeho skupiny vytvorí ozbrojené oddiely priateľov Priateľov. Poslal Hectora Adonisa, aby túto možnosť u Giuliana vysondoval. Návrh bol jasný. Giuliano bude veľký bojovník, don Croce veľký štátnik. Ale Giuliano by musel pokľaknúť, a to on odmietol. Mal vlastnú hviezdu, za ňou chcel ísť, chcel pomáhať chudobe, Sicíliu oslobodiť, zhodiť z nej jarmo Ríma. Toto don Croce nevedel pochopiť.
Od roku 1943 do roku 1947 Giulianova hviezda stúpala. Don ešte vždy len sústreďoval Priateľov do jednej účinnej sily. Priatelia sa ešte nespamätali zo zničujúceho úderu, ktorým do ich radov zasiahla Mussoliniho fašistická vláda. Preto don Croce potláčal Giulianovu moc a lákal ho do spojenectva s kresťanskodemokratickou stranou. Medzitým ďalej budoval panstvo mafie a získaval čas. Jeho prvý zásah, zorganizovanie masakry pri Portelle della Ginestra a očiernenie Giuliana, bol majstrovský kúsok, ale nemohol sa k nemu prihlásiť a zožať slávu. Týmto krokom raz navždy vylúčil možnosť, že rímska vláda Giuliana omilostí a podporí jeho úsilie stať sa vedúcou osobnosťou na Sicílii. Okrem toho Portella della Ginestra navždy poškvrnila rúcho hrdinu, ktoré Giuliano nosil ako bojovník sicílskej chudoby. A keď Giuliano zlikvidoval šiestich mafistických pohlavárov, don už nemal na výber. Priatelia Priateľov a Giulianova skupina musela medzi sebou vybojovať rozhodný boj na život a na smrť.
Preto don Croce uprel mimoriadnu pozornosť na Pisciottu. Pisciotta bol bystrý, ale ako každý mladý človek nezamýšľal sa nad tým, že aj v srdciach tých najlepších sa skrýva hrôza a zlo. A Pisciotta navyše rád vychutnával ovocie a pokušenia tohto sveta. Kým Giuliano pohŕdal peniazmi, Pisciotta ochotne prijímal peňažné odmeny. Giuliano si pre seba nenechal ani grajciar, hoci zločinmi získal veľké peniaze. Svoj podiel z koristi rozdeľoval chudobe a pomáhal rodine.
Ale don Croce si všimol, že Pisciotta si dáva šiť u najlepších palermských krajčírov a navštevuje najdrahšie prostitútky. Aj Pisciottova rodina si žila na väčšej nohe ako Giulianova. A don Croce zistil, že si Pisciotta ukladá v palermských bankách peniaze na cudzie mená a robí aj ďalšie opatrenia ako človek, ktorý si chce zabezpečiť budúcnosť. Dal si vyhotoviť osobné doklady na tri rozličné mená a v Trapani si zariaďoval bezpečný príbytok. A don Croce vedel, že to všetko Pisciotta tají pred Giulianom. Preto s radostným záujmom čakal, kedy ho Pisciotta, ktorý dobre vedel, že donov dom je mu vždy otvorený, požiada o návštevu. Ale oči mal dobre otvorené, bol v strehu. Okolo seba mal stále ozbrojené stráže a aj plukovníka Lucu a inšpektora Velardiho upovedomil, aby boli pripravení na schôdzku, ak všetko pôjde hladko. A ak nepôjde, ak Pisciottu zle odhadol alebo ak by to bol Giulianov trojnásobný podfuk, ktorý si vykombinoval, aby dona poslal k Abrahámovi morky pásť, tak potom to bude znamenať hrob aj pre Aspanua Pisciottu.
Pisciotta sa pokojne dal odzbrojiť, prv než ho uviedli k donovi Crocemu. Nemal najmenšie obavy, veď iba pred niekoľkými dňami preukázal donovi nesmiernu službu; upozornil ho na Giulianov plán zaútočiť na hotel.
Obaja muži zostali osamote. Donovi služobníci pripravili stôl s jedlom a vínom a don Croce ako starodávny vidiecky hostiteľ vlastnoručne nakladal Pisciottovi na tanier a nalieval do pohára.
„Dobré časy sa pominuli,“ povedal don Croce, „treba sa nám vážne zamyslieť, tebe aj mne. Musíme myslieť na zadné kolesá a urobiť rozhodujúce opatrenia. Dúfam, že si pripravený vypočuť si slová, ktoré ti musím povedať.“
