VYHOLENÁ-ŠÍPIVÁ, VIOLAKRIVOLAKÁ PRŤ JE KU ŠŤASTIU
Slovenský literárny klub v ČR, Praha, 2007
1. vydanie
ISBN 978-80-87016-05-3
beletria, próza krátka, humor,
258 s., slovenčina
hmotnosť: 278 g
mäkká väzba
stav: dobrý
6,90 €
*zukol3*
Vedci zistili ležiac dolebrušky
Vedci zistili. Tak to je moje. Ja keď niekde čo i len kútikom oka zazriem, že vedci zistili, všeho nechám - hned tam spěchám. Lebo to je vždy prevratná vec. Keď som sa mame narodila, vedci mali práve čerstvo zistené, že nemôže byť väčšia sprostosť, než aby si otecko mohol narodené dieťatko hneď podržať v náručí a sa naň zblízka podívať. Tak mu ma mama v pôrodnici ukazovala spoza skla, že aha, aká je naša Violka zlatučká, lebo som mala novorodeneckú žltačku a z nej krásnu pomarančovú farbu. Moju obľúbenú. Krásne mi ladila k zeleným očiam.
Dnes vedci zistili, že niet väčšej sprostosti ako to, čo vtedy zistili. Dnes, naopak, treba dať novorodeniatko oteckovi do rúk hneď, aby si už od začiatku zvykalo na zlé baktérie. Keď som sa mame narodila, mali vedci čerstvo zistené tiež to, že deti v postieľkach musia bezpodmienečne spať na brušku. Takže vďaka vedcom je asi dnes toľko skínov, lebo naša generácia nemá také tie vzadu sploštené lebky ako chudáci rodičia, ktorí bez pomoci vedcov spávali na chrbátiku.
Dnes majú vedci spoľahlivo zistené, že klásť novorodeniatka na bruško môže len matka-vrahyňa.
Ja som vedcom za ich objavy vďačná, lebo som tým získala. Kebyže teraz vidíte moju od ležania na brušku krásne tvarovanú a vzadu nesploštenú hlavu v kombinácii s výraznými lícnymi kosťami po babke
- vedci zistili, že v mužoch ony budia zasuté animálne prainštinkty
- a ďalšie zaujímavé črty namiešané zo slovensko-česko-moravsko-poľsko-taliansko-švédsko-tatársko-avarsko-keltských prameňov, iste by ste si povedali:„Nemôžem si pomôcť, tá Viola sa mi páči." No - trošku som odbočila.
A vlastne ani nie! Lebo vedci nedávno zistili, kde presne v mozgu je miestočko, v ktorom sa ľúbezný pocit páčenia rodí. Mozgové centrum na rozlišovanie krásy. Keď sa na mňa pozriete, to centrum moju zaujímavo nesúmernú krásu ihneď zaznamená a vyšle impulz, z ktorého sa vám po celom tele urobí príjemne. Na druhú stranu zase, keď napríklad šéf pochváli vašu kolegyňu, ktorá v podstate nič nerobí, len si v pracovnom čase vypisuje haluze na svojom blogu, namiesto aby sa venovala tomu, čo má, to centrum vyšle do tela impulz hnusu a vám sa urobí z toľkej nespravodlivosti skoro až na vracanie. Chápete.
Vedci zistili aj to, kde je v mozgu centrum smiechu. A vraj niektorí ľudia, keď sa udrú presne do toho jedného miestočka, sa potom už nikdy viac nezasmejú. Začne im pripadať, že na tomto svete sa vlastne ani niet čomu. Centrum smiechu im skrátka prestane fungovať.
A kvôli tomu vám sem v rýchlosti - kým sa šéf nevráti z banky - píšem.
Noste helmy, prosím vás!
Chráňte si centrá krásy a smiechu!
P. S. Na ostatnú až poslednú chvíľu som sa dnes v novinách dočítala, že vedci zistili - ani na sekundu nezaháľajú, človek aby sa mal pred nimi ustavične na pozore - že tí, ktorí si po sebe ustieľajú posteľ, majú v nej viac roztočov ako bordelári, čo ju ráno nechávajú rozhádzanú. Toto rozhodne nesmiem ukázať filozofovi.
smutné opíča napísal(a) (o): ale vo vani sa to dá, vy lenivci!
Keď dvaja chcú, aj v myšačej diere! Dedov brat mi hovoril, že za vojny v zajateckom tábore to dokázal aj cez ostnatý drôt. Že ho to celkom chytilo a po víťazstve sovietskej armády si musel postupne odvykať - najprv cez mreže, diery v plote, cez nákupnú sieťovku. Až sa toho zbavil úplne. Ale občas, pri okrúhlych vojnových výročiach, si vraj rád zaspomínal.
