VÁMOŠ, GEJZAATOMY BOHA
román vo dvoch dieloch
kniha druhá
Leopold Mazáč, Praha - Bratislava, 1934
Edícia mladých slovenských autorov, EMSA (17)
obálka A. V. Hrska
3. vydanie, 3.000 výtlačkov
beletria, román
260 s., slovenčina
hmotnosť: 316 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez voviazanej obálky, na predsádke meno majiteľa a rok
12 € za oba diely PREDANÉ
*H-7-1*
".... V POCHYBNOSTIACH
Takto nažíval doktor Zurian v opojení práce. Oddal sa jej plnou dušou. Pracoval od rána do večera s nákazlivým materiálom, kúpal sa v hnise, krvi, sekréte, extréte, kale, zármutku a žiali svojich chorých. Zabudol sa smiať, neznal už veselosti, radosti, ani žravého bôľu. Do mesta nechodil celé mesiace, hudby nepočul, divadla, maľby, sochy nevidel, románu, básne neprečítal. Všetky jeho city sa sústredily v mučivej túhe, len ďalej, ďalej, ďalej, len vnikať do ríše záhad, ktoré ho obklopujú, vpliesť sa do diela Stvoriteľa a korigovať jeho omyly. Hej, je tu teraz medzi dievkami. sú to zverské, neľudské bytnosti, pre ktoré nemá len slova opovrženia a komisného výkriku zlosti a rozkazu. Je to však prechodný stav. Večne medzi nimi nebude. Z tohoto kalu, v ktorom sa tu priamo kúpe, z tej nenávistnej, nízkej atmosféry vyrastá nádherná ruža jeho veľkej lásky k lepšej časti, naozaj trpiacej časti ľudstva.
Celé noci presedel nad primárovou knižnicou anad mikroskopom. A čím ďalej, tým viacej otváral sa mu svet nový, svet zázračný: Atomy Boha. Tie drobné, neviditeľné bytnosti, v ktorých však tam žije iskierka Jeho nesmrteľnej podstaty, iskierka večnosti, nikdy nehynúceho života.
Je pero schopné opísať tie chvále nadzemskej, triumfujúcej opojenosti, ktoré ho uchvátily pri pohľade do zamatového čierneho poľa mikroskopu? Uprostred tam je Ona, tu je vidieť jasne. Žije, ohýba sa ako chvejúca sa struna, vrtí sa okolo svojej osi, mrská sebou ako bič, derie sa ku predu ako vrták, hej, žije, je to živý tvor, ona, tá strašlivá, tá obávaná: Spirochaeta pallida. Tu ju má pred sebou, svieti v tej zamatovanej čiernej noci ako biela špirála, je plná chtivosti života, je zúrivá a priebojná, hľadá si pôdu, ale nemá jej a pod ostrou žiarou malej oblúkovej lampy na sklíčku podložnom v roztoku kuchynskej soli pomaly, pomaličky odumiera.
Mučivá túha, viac a viac vedieť, trápila ho a zdržala po toľkých nociach pred mikroskopom.
Nič ho nevedelo vyrušiť, čo bolo vonku, mesto, hluk, cenganie elektrík, divá honba hladných červíkov, mrzká ich snaha udržovať svoje biedne, zbytočné plemä; to všetko sa mu zdalo smiešnym a nemožným. Tu je pravý cieľ života: zmierňovať bolesť, rozptyľovať smútok, liečiť, ozdravovať, bojovať proti naštvaným Atomom Boha. ...."
