CHESTERTON, GILBERT KEITHPRÍHODY PÁTRA BROWNA
(The Father Brown Stories)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1967
Spoločnosť priateľov krásnych kníh (220)
preklad Karol Dlouhý
obálka Anastázia Miertušová
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
súčasť knihy: Doslov (Jozef Olexa)
beletria, detektívky,
376 s., slovenčina
hmotnosť: 455 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
Územčistý, okrúhly človiečik v ošumelých šatách a v čiernom klobúku, s rontgenovým pohľadom schovaným za okuliarmi, človiečik, ktorý sa zjaví všade tam, kde dôjde k záhadnému zločinu, a obyčajne vždy vtedy, keď už skúsení kriminalisti hádžu flintu do žita — to je páter Brown. Poradí si so záhadou zamknutej izby, uvedie na pravú stopu pátranie polície, vyvracia falošné dedukcie, očisťuje nevinných, zdanlivo nadprirodzeným záhadám dáva reálnu tvár.
Sudcovo zrkadlo
James Bagshaw a Wilfred Underhill boli oddávna priatelia a radi blúdili po nociach ulicami, viedli nekonečné rozhovory, zabočujúc znovu a znovu za nárožia mlčanlivého a zdanlivo neživého labyrintu veľkého predmestia, v ktorom bývali. Prvý, vysoký, počerný, dobromyseľný muž s pásikom čiernych fúzov bol policajným detektívom z povolania; druhý, gentleman s ostro rezanou tvárou, citlivým výzorom a plavými vlasmi, bol amatérom zaujímajúcim sa o odhaľovanie zločinov. Čitateľov najlepších vedeckých románov zarazí, keď sa dozvedia, že policajt rozprával a amatér načúval, dokonca s určitou úctou.
„Iba v našom remesle,“ povedal Bagshaw, „sa vždy predpokladá, že sa profesionál mýli. Koniec koncov nik nenapíše príbeh o holičovi, ktorý nevie strihať a ktorému zákazník musí pomáhať; alebo o taxikárovi, ktorý nevie viesť auto, kým mu jeho hosť nevysvetlí filozofiu šoférovania. Pravda, nemienim popierať, že často nás to zvádza do vybehaných koľají: alebo, ináč povedané, sme v nevýhode preto, lebo musíme postupovať podľa predpisov. Románopisci sa dopúšťajú chyby práve v tom, že nám neuznajú ani to, keď sa pridŕžame predpisov.“
„Pravda,“ riekol Underhill, „Sherlock Holmes by povedal, že postupuje podľa predpisov logiky.“
„Možno by mal pravdu,“ odvetil druhý, „myslím však kolektívny predpis. Podobá sa to práci armádneho štábu. U nás sa pracuje so spoločnými informáciami.“ „A myslíš, že v detektívnych príbehoch sa to nepriznáva?“ spýtal sa priateľ.
„Nuž, vezmime si hocaký ľubovoľne vymyslený prípad Sherlocka Holmesa a detektívneho úradníka Lestrada. Sherlock Holmes si trebárs vie domyslieť, že celkom neznámy človek, ktorý prechádza cez ulicu, je cudzinec, a to len preto, lebo sa pokúša orientovať v premávke tak, akoby chcel ísť vpravo a nie vľavo. Ochotne priznám, že si to Holmes domyslí. Som pevne presvedčený, že Lestrade by nič podobného neuhádol. Zabúda sa však na tú skutočnosť, že policajt síce všeličo neuhádne, ale pravdepodobne všeličo vie. Lestrade by asi vedel, že ten človek je cudzinec, čiste preto, lebo jeho úrad musí mať pod dozorom všetkých cudzincov; možno hádam povedať, že aj všetkých domorodcov. Ako policajt som rád, že polícia je taká informovaná; veď každý chce robiť svoju robotu dobre. Lež ako občan si zavše myslím, či nie je až priveľmi informovaná.“
„Vari chceš vážne tvrdiť,“ zvolal nedôverčivo Underhill, „že vieš niečo o cudzích ľuďoch na neznámej ulici. 2e keby tam z toho domu vyšiel človek, niečo by si o ňom vedel?“
„Vedel by som, keby to bol majiteľ domu,“ odpovedal Bagshaw. „Dom má prenajatý akýsi literát anglicko-rumunského pôvodu, ktorý poväčšine žije v Paríži, no prišiel sem v súvislosti s akousi svojou poetickou hrou. Volá sa Osric Orm, patrí medzi mladých básnikov a tuším, že sa dosť ťažko číta.“
„Ale ja mám na mysli všetkých ľudí na celej ulici,“ povedal jeho spoločník. „Zišlo mi na mu, že tu všetko vyzerá také neznáme, nové a bezmenné, tie vysoké holé steny a domy stratené vo veľkých záhradách. Všetkých nemôžeš poznať.“
„Niekoľkých poznám,“ odpovedal Bagshaw. „Tento záhradný múr, popri ktorom ideme, stojí na konci pozemkov sira Humphrey Gwynna, známejší je ako sudca Gwynne, je to ten starý sudca, ktorý sa za vojny tak veľmi rozčuľoval pre vyzvedačstvo. Susedný dom patrí istému bohatému obchodníkovi s cigarami. Pochádza z Latinskej Ameriky, je veľmi čierny, vyzerá ako ozaj-
