SUE, EUGÉNE - VEČNÝ ŽID 1,2

SUE, EUGÉNE

VEČNÝ ŽID 1,2
(Le Juif errant)

Pravda, Bratislava, 1972
edícia Epocha
preklad Ján Žigo
prebal Karol Rosmány
1. vydanie
75-058-72

beletria, román, literatúra francúzska
560 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

1,00 €

*unk*belx-fra*

Marie-Joseph Sue patrí k ľuďom, ktorí sa dali do služieb malých, ponižovaných a urážaných, hoci svojím pôvodom zďaleka nepatrili k nim. Pochádzal z bohatej a vplyvnej rodiny. Jeho krstnými rodičmi boli samotná cisárovná a princ Eugen.

Sociálny román E. Sua bol prvoradou senzáciou a vyvolal vášnivú polemiku v samotnom Francúzsku i za hranicami. Sue písal romány v čase najväčšieho vyostrenia sociálnych kontrastov, keď bieda v Paríži presahovala najbujnejšiu fantáziu. Francúzske i zahraničné čitateľstvo priam hltalo jeho knihy, ktoré mocne a v mnohých smeroch pôsobili na ďalší vývoj literatúry a myslenia vôbec. Záujem oňho dosiaľ neopadol, takže vo Francúzsku a francúzsky hovoriacich krajinách je stále súčasne naporúdzi aj viacero vydaní jeho diel a predovšetkým Večného Žida. Takisto sa ustavične prekladá i do cudzích jazykov. Sám Sue ho spracoval aj ako drámu.

Po závratnom úspechu Tajomstiev Paríža ešte väčšiu slávu zožal svojím sociálnym románom Večný Žid, ktorý je jeho hlavným a najdôležitejším dielom.

Za rámec svojho rozprávania si vzal legendu o večnom Židovi, ktorá nie je ničím iným ako alegorickým vyjadrením židovskej diaspory. Sue mu však pridal spolupútničku Herodiadu, ktorá tiež musí blúdiť po svete až do skonania vekov, pretože si žiada la hlavu Jána Krstiteľa. Tieto fantastické bytosti sa preplietajú celým dejom románu a zasahujú doň.

Vlastný dej románu sa krúti okolo rozprávkového dedičstva dvestodvanásť miliónov frankov. Autor nás vodí po parížskych bedórskych chatrčiach, temniciach, nemocniciach, krčmách, zlodejských brlohoch, ako aj po továrňach, palácoch a salónoch. Prostý človek sa stáva kladným hrdinom jeho románov, kreslí ho s neskrývanými sympatiami. Čitateľ sa so zatajeným dychom zúčastňuje na neočakávaných peripetiách zápasu medzi dobrom a zlom. Zvíťazí dobro? Zvíťazí zlo?

Suovi hrdinovia nie sú papierové bábiky, lež ľudia z mäsa a krvi a Sue je stále obľúbený a veľmi čítaný práve pre životnosť, dynamickosť svojich románov, ktoré sú akoby radom pospájaných dobre rozvrhnutých drám. Jeho režisérsky talent sa skvie v plnom lesku.

Tvorbu E. Sua si vysoko vážili najmä fourierovskí kritici, ktorých priťahovala smelým odhaľovaním nedostatkov, zvrátenosti kapitalizmu i realistickým zobrazovaním biedy ľudu.

Po závratnom úspechu Tajomstiev Paríža začal Eugene Sue publikovať svoj druhý rozsiahly román Večný žid. Aj v tomto románe, tak ako v Tajomstvách Paríža, základnou tematikou je sociálna a morálna problematika. Avšak na rozdiel od Tajomstiev Paríža, kde sa jeho kriticko-sociálny pohľad sústreďuje iba na mesto Paríž, na jeho chudobné štvrte, v románe Večný žid zeoberá sa celospoločenskou tematikou, všeľudskou problematikou. Alegorická postava Večného žida je stelesnením ľudskosti a odpúšťania, spravodlivosti a túžby po pochopení ľudských slabostí.

Dej románu sa aj v tomto druhom diele krúti okolo rozprávkového bohatstva, ktoré má ako dedičstvo pripadnúť ľuďom dobrým a spravodlivým, ktorí cítia s bedármi a s poníženými. Proti nim stoja a všetkými temnými silami bojujú predstavitelia zla, chamtivosti a zákernosti. A znova nás autor vedie peripetiami ľudskej biedy, po parížskych chatrčiach, po temniciach, nemocniciach, po palácoch a salónoch, ale aj po zlodejských krčmách a brlohoch. Čitateľ so zatajeným dychom sleduje osudy svojich už dávnych hrdinov, ktorí sú dobrí, spravodliví, konajú dobro, prežíva ich utrpenie, ktoré im pôsobia sily zla. A znova vyvstáva otázka: Zvíťazí dobro? Zvíťazí zlo?

Životnosť Suových postáv je presvedčivá a jeho kompozičný talent je priam nevyčerpateľný. Preto aj vie udržať v napätí každého čitateľa od začiatku až do konca.