Z ILEGALITY DO POVSTANIA
Kapitoly z občianskeho odboja
Epocha, Bratislava, 1969
prebal Otto Takáč
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
75-082-69
história, II. svetová vojna
538 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, pečiatka v knihe, prebal ošúchaný
PREDANÉ
*priva*his* in h24
Jozef Jablonický sa vo svojej práci Z ilegality do povstania zaoberá problémami nekomunistického občianskeho odboja. V našej historickej literatúre je to téma nezvyklá, za posledných dvadsať rokov šírkou i hĺbkou záberu celkom ojedinelá. Časove je ohraničená prvými pokusmi či prejavmi odporu prejavujúcimi sa napríklad organizovaním prechodov českých občanov do zahraničia roku 1939 až po vypuknutie Slovenského národného povstania.
Slovenské národné povstanie už vyše dvadsať rokov inšpiruje a zrejme ešte dlho bude inšpirovať nielen umelcov, ale aj historikov. Je to udalosť stále živá, s veľkým dosahom pre budúcnosť, mnohí jeho tvorcovia i účastníci so svojimi zážitkami žijú, niektorí medzi nami, iní nie. Povstanie bola vec celonárodná, zúčastnili sa ho ľudia rôznych politických názorov, s rôznou politickou minulosťou, prítomnosťou a, samozrejme, s rozličnými predstavami o budúcnosti. Čo ich v pohnutých rokoch postupne zbližovalo a napokon spojilo, bol odpor k existujúcemu politickému režimu a jeho opore, nacistickému Nemecku. Po vojne sa skončila aj jednota, ktorá napokon nebola nikdy príliš idylická.
Tieto skutočnosti boli určujúce pri neskoršom vysvetľovaní a interpretovaní povstania, a tak veľká časť jeho organizátorov a účastníkov zostala alebo vôbec nepovšimnutá, alebo sa jej pripisovali skutočnosti nezodpovedajúce úmysly a činy. Dvadsaťpäť rokov je už pomaly dostatočný odstup na to, aby historik mohol nezaujate, krok za krokom sledovať udalosti a činy ľudí v nich, odhliadnuc od ich neskorších politických postojov.
Predpokladom pre vytvorenie správnej, maximálne pravdivej predstavy o udalosti je všestrannosť pohľadu. A práve pohľadom do občianskeho odboja sa čitateľom, najmä tým mladším, otvára širší obraz o odboji.
Autor okrem preskúmania všetkých prístupných archívov a existujúcej literatúry, čo je pre historika bežné, nadviazal aj styk — písomný i priamy — s mnohými účastníkmi udalostí. Ich názory konfrontoval s archívnymi dokumentmi a naopak. Výsledkom takejto práce je živé a pútavé čítanie, ale prísne vedecké, zodpovedajúce najprísnejším kritériám práce historika.
