WAUGH, HILLARYNEZVESTNÝ / SKLADAČKA / SMRŤ A OKOLNOSTI
(The Missing Man / Sleep Long / My Love: Death and Circumstance)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1979
edícia Zelená knižnica
preklad Adriana Sýkorová, Zora Juráková, Svetlana Marušiaková
prebal Ľubomír Longauer
1. vydanie, 80.000 výtlačkov
13-72-006-79
beletria, román, detektívky,
528 s., slovenčina
hmotnosť: 581 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,60 €
*zukol3*
Slovenský čitateľ nemal zatiaľ možnosť poznať v preklade práce autora detektívnych románov Hillaryho Waugha, no čitateľom tohto žánru v anglosaskom svete je jeho meno dobre známe a jeho príbehy sa tešia veľkej popularite.
Waugh je autorom americkej súčasnosti, dalo by sa povedať realistom všedného dňa, jeho policajti nie sú geniálni „ostrí chlapíci” a o zločinoch, ktoré vyšetrujú, informuje západná tlač svojich čitateľov denne: na pláži našli zaškrtenú neznámu mladú ženu, v dome na samote objavili torzo mŕtvoly, uniesli dcéru bohatého priemyselníka a podozrenie padá na dvoch ušlých trestancov...
Autorovi sa z týchto zdanlivo ,všedných’ prípadov podarilo vyťažiť aj bez násilných a nepravdepodobných efektov dramatické a silné príbehy, keď krok za krokom sleduje prácu svojich hrdinov, šéfa miestnej polície Freda C. Fellowsa zo Stockfordu, mestečka neďaleko New Yorku, a jeho spolupracovníkov, pričom cieli priam do podstaty zločinnosti v konzumnej spoločnosti a ukazuje, ako môže túžba po bezpracných peniazoch a vidiny ľahkého zbohatnutia zviesť na scestie aj neskazeného jednotlivca, ktorý by v iných podmienkach vedel azda žiť ako statočný človek.
Polhodinu dôkladne prehľadávali kufre, potom povedali Mikeovi, aby zložil balíky s bielizňou a všetko ostatné, aj televízor. Pri všetkej ich dôkladnosti bol výsledok biedny. Na televízore nebolo meno obchodníka, a hoci na niektorých šatách našli štítky, bola to bežná konfekcia, nie tovar z exkluzívnych obchodov, preto neveľmi dúfali, že zistia, kto a kde ich kúpil. Aj kufre boli štandardné, aké dostať v každom obchodnom dome.
„Stavím sa, že najmúdrejšie urobíme, keď budeme po Cooperovi a po tom mŕtvom dieťati pátrať v Pittsfielde." Wilks sa zahľadel na hŕbu šiat rozhádzanú po vozíku. „Myslím, že sa nám nepodarí zistiť, odkiaľ sú tieto veci.“
„Ponúkam ti lepšiu stávku, Sid. Za toto všetko by si v starinárstve dostal takých tristo až štyristo dolárov. Keď jej Henry stiahol po smrti hodinky z ruky, pochybujem, že si nechá ujsť tento zárobok. Príde si po veci. Počkaj a uvidíš.“
„Fred, nezaškodilo by pozorovať dom na Hlbokej štyridsaťštyri. Ešte ho má prenajatý. Nie je to zlé miesto na medové týždne."
„To rozhodne nie je. A toto všetko pošleme do laboratória. Možno sa z nich podarí niečo zistiť. Človek nikdy nevie."
Zviezli sa dolu výťahom, povedali Gormanovi, že polícia si príde po veci pani Cooperovej, a znovu zdôraznili, že má hneď upovedomiť policajné oddelenie, keby po ne niekto prišiel.
Keď vyšli na ulicu, spustil sa drobný dážď, no Fellowsovi to nepokazilo náladu. „Sid, verím, že čoskoro budeme mať nášho chlapíka v hrsti. Tipujem, že najviac o niekoľko dní."
Wilks nebol taký nadšený ako šéf. Znechutene sa nadýchol vlhkého vzduchu. „Len to by som chcel vedieť, prečo to všetko ešte nevybral. Určite vie. kde sú tie veci. Možno sa bojí."
Fellows si nemienil nad tým lámať hlavu, radostné vyhliadky mu rozviazali jazyk. „Zaujíma ma ten list, kde píše o Peggy. Všimol si si, že v ostatných listoch jej nepovie dobrého slova? Napíše, čo má urobiť, a dosť. Ale v tomto liste sa jej zalieča, píše o zaujímavých novinkách. Myslím, že Peggy ho s tou cudzou ženou videla a on sa bojí, že ho prezradí. Chce si u nej urobiť dobré oko a zároveň si sľubmi uľahčiť na svedomí.“
„To by ale znamenalo, že Peggy mala kontakt s Betty, vedela, kde býva a čo sa robí.“
„Ak sú sestry, je to pravdepodobné.“
„Ale je nepravdepodobné, že by Henry zabil Betty, keď Peggy vie, kde bývajú a čo sa chystá.“
„Možno vie len ich poslednú adresu. Nemusí vedieť, že Betty používa rôzne mená. Stačilo by napísať, že adresátka býva u pani Cooperovej. Okrem toho, keď sa Betty dozvedela o úraze pani K až po mesiaci, ich kontakt bol asi veľmi slabý.“ „Sakramentsky slabý, len čo je pravda. Medzi jej vecami niet ničoho, čo by naznačovalo, že sa okrem Henryho s niekým stýkala.“
„Možno si iné listy neodkladala.“
Wilks sa zasmial. „Jedna nula pre teba. Dobre, sú sestry a občas si vymenia pár riadkov.“
„Podľa mňa to ešte zďaleka nie je všetko. Myslím napríklad, že Henry sa chce oženiť s tou ženou, s ktorou ho Peggy videla. Všimol si si, ako ju opísal v liste?“
„Opísal? Sotva ju spomenul.“
„Veď práve. Zhadzuje ju. Je to len akási žena, s ktorou pripravuje obchod, a to je všetko. Chcel asi vzbudiť v Betty dojem, že tá žena nestojí za to, aby na ňu človek dvakrát pozrel. Nezabúdaj, že Henry mal vo zvyku začínať si so staršími ženami a lákať od nich peniaze. Betty to zrejme vedela a zmierila sa s tým. Henry jej v liste naznačuje, že žena z newyorskej reštaurácie je jedna z nich.“
„Možno aj bola.“
„Ale ak sa bojí, že ho Peggy prezradí, tak to nebude ten prípad. Tá žena bola mladá a krásna.“
„A nejde o obchod?“
„Čoby nie. Len treba Betty vyradiť z hry. Stavím sa, že tá mladá žena zámerne či nevedomky zapríčinila, že došlo k rozhovoru o rozvode, po ktorom Henry odišiel z domu.“
Wilks sa zasmial. „Človeče, ty teda vieš čítať medzi riadkami.“
