NÁMESTIE SVÄTEJ ALŽBETY
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1962
edícia Hviezdoslavova knižnice (80)
doslov Juraj Špitzer
obálka a ilustrácia Osvald Klapper
3. vydanie, 56.000 výtlačkov
61-037-62
beletria, román, literatúra slovenská
242 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný
predané
*barpe*bels*
„Narodil som sa na sv. Bibiána — 2. 12. 1919 v Turzovke. Ľudovú školu som dokončil v Podvysokej, na gymnáziu som študoval v Kláštore pod Znievom. Z kvinty som odišiel do Zlína, kde som navštevoval exportnú obchodnú akadémiu. Roku 1938 ma vyhodili z fabriky i zo školy. Zaplietol som sa, odpytujem pekne, do politiky... Vrátil som sa na Kysuce, kde som pracoval v ilegalite — v strane. Zatkli ma v decembri 1939 a pol roka som si odsedel v hárešte. Potom vojenčina — a zase väzenie. Tentoraz vojenský garnizón v Bratislave — pre pokus o vzburu.
Cez Povstanie som bol v horách presne rok. Oslobodenie, práca v Partizánskom — redaktor závodného časopisu. Politicky činný, stranícke funkcie atď. Od roku 1953 pracujem v Nitre na KNV. Píšem od roku 1940. Najprv básne, celé kilá... Teraz pracujem na románe zo slovenského štátu. Hotový bude v januári 1957. Dve tretiny mám už za sebou. Potom by som chcel pracovať na rozsiahlom románe (tri diely) zo Slovenského národného povstania. “
Toľko povedal o sebe autor pomerne krátkeho, no obsahovo, bohatého literárneho torza: Na brehu priezračnej rieky, Námestie svätej Alžbety, Mŕtvi nespievajú (prvý a začiatok druhého dielu nedokončenej trilógie). Smrť nedovolila rozvinúť do šírky a zavŕšiť tak sľubne sa rozvíjajúci talent, ktorý formovala revolučná práca v baťovskom Zlíne, na Kysuciach pri zakladaní komunistických buniek, front na Kaukaze a partizánske boje doma na hornej Nitre. K tejto oblasti sa viaže aj povojnové pôsobenie Rudolfa Jašíka. Tu vkladal svoje bohaté životné skúsenosti do literárneho diela a vyrovnával sa s každou etapou osobného vývoja, tak úzko spätého s vytváraním novej epochy. Ako aktívny účastník tohto procesu mal predpoklady vytvoriť diela hlboko pravdivé, správne a presvedčivé svojím ideovým obsahom a ako talentovaný umelec podal v nich svedectvo o svojej dobe a najmä o ľuďoch, ktorí ju v ťažkých zápasoch vytvárajú.
V románe Námestie svätej Alžbety tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jedincov s prvými prejavmi neľudskosti fašizmu. Vnútorná i vonkajšia koncepcia diela predstavuje oproti debutu autora výrazne vyšší stupeň vývinu smerom k modernému umeleckému prejavu. Hlboko psychologicky a nádherne umelecky stvárnil rozličné typy ľudí s ich strašnou filozofiou rezignácie (Maxi, Samko), ktorou odpovedajú na prvý nápor i rast zúfalého odporu, podmieneného osobným nešťastím. Igor po otcovej smrti vymenil školské lavice gymnázia za tvrdú prácu vo vinohrade, skúsil priblížiť sa dnu spoločnosti, no nezakotvil tam. Doopatroval ťažko chorú matku a práve vtedy, keď sa mu ponúka hrejivé šťastie mladej lásky — jediný svetlý bod v chmúrnom živote chlapca z periférie — vyrve mu ho čierna ruka fašistického prisluhovača. Igor sa vzbúri, zabíja. A uspokojenie neprichádza, to nie sú ani mútne vlny rieky. Preto je dobre, že jestvujú takí priatelia ako starý obuvník Maguš. Vracia sa z roznášky komunistických letákov, dovedie si Igora domov a iste mu pomôže zodpovedať otázku: „A má to cenu? “
