BLAŽKOVÁ, JAROSLAVA - JAHNIATKO A GRANDI

BLAŽKOVÁ, JAROSLAVA

JAHNIATKO A GRANDI

Mladé letá, Bratislava, 1964
ilustrácia a prebal Gabriel Štrba
1. vydanie, 9.000 výtlačkov
66-077-64

beletria, román, literatúra slovenská
236 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

0,50 €

*takro*bels*

Mám pred sebou 230 strán svojej čerstvo dokončenej knihy. Mám Vám o nej niečo povedať. Mám Vám o nej povedať niečo také, aby ste si ju podľa možnosti kúpili a podľa možnosti aj prečítali. Mali by to byť slová zábavné a vtipné, aby vo Vás vznikla nádej, Že aj na tých 230 stranách nájdete kde-tu vtip a že pri nej nezomriete od nudy. Lenže keď si záložku píše autor sám, nemôže si len tak robiť reklamu. Mal by vravieť pravdu, a v tom je háčik.

Zakaždým, keď dokončím poviedku, mi nie je ani najmenej do žartov, naopak, chytá sa ma zúfalstvo, pretože to, čo leží predo mnou, sa len zďaleka ponáša na to, čo som chcela. A o čo lepšie ľudí z príbehu poznám, o to lepšie viem, ako som stroskotala.

Život sa podobá hranolu s tisícimi plochami, a každá tá plocha je iná, a poviedka horko-ťažko z nich zachycuje jednu, dve, tri. Asi to tak musí byť, ale mne je vždy ľúto za tými nepostihnutými plochami, za tým, čo bolo dôležité a do tvaru poviedky sa nepodarilo natlačiť.

Starí komedianti mali jednu utešenú praktiku: kým sa predstavenie začalo, vystrčili pred oponu pána Prológa, ktorý pekným slovom, pekne vopred povedal, o čo v hre pôjde. Chcem Vám, veľactené publikum, podľa jeho vzoru povedať, že o týchto príbehoch počujete o láskach nežných až k smiechu a smiešnych až k plaču, o mladých bláznoch a starcoch, čo bláznami neprestali byt, o deťoch, ktoré sa od nás učia byt dospelými a nie vždy je to škola najlepšia, o slabých, ktorých prezierame a nie vždy právom, o tých, čo túžia po šťastí a hľadajú ho tu i tam, počujete historky sentimentálne a ešte sentimentálnejšie.

Myslím si, že autori majú písať o tom, čo majú radi. Mám rada mladých ľudí, mám rada deti, mám rada všetko, čo rastie a hýbe sa; no pán Prológ mal ešte jeden napodobnenia hodný zvyk: vopred sa ospravedlnil za potknutia hercov i autora a nezabudol ubezpečiť, že ak prítomní v hre nenájdu dosť zmyslu, nie je to doklad o ich tuposti, lež doklad o neschopnosti komediantov.

Teda ak sa miestami budete nudiť, ak nenájdete v príbehoch dosť zmyslu, je to len vina autora, ktorý sa nabudúce, atakďalej, atakďalej.