HOFMANNSTAHL, HUGO VON
ŽENA BEZ TÔNE
(Frau ohne Schatten)Tatran, Bratislava, 1981
edícia Svetová tvorba (153)
preklad Ján Belnay
doslov Ivan Cvrkal
prebal Pavel Blažo, Miloš Urbásek
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
61-298-81
beletria, román, literatúra rakúska
248 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,50 €
*barpe*belx-aut*
Rakúsky spisovateľ Hugo von Hofmannsthal zaujíma dôležité miesto v nemecky písanej literatúre na prelome storočia. Hoci mnoho cestoval a vedome sa hlásil k európskym kultúrnym prúdom tých čias, jeho život i umenie boli vždy späté s Rakúskom a Viedňou, kde sa v roku 1874 narodil. V prvých počiatkoch svojej literárnej dráhy, ešte v gymnaziálnom veku, píše verše a lyrické drámy. Priťahuje ho nadčasovosť, legendy, mýty, zaoberá sa otázkami čistého estétstva podobne ako iní spisovatelia z obdobia fin de siécle. Okolo roku 1900 sa pokúša zvrátiť svoje doterajšie názory. Adaptuje i sám píše drámy na antické motívy. Podieľa sa na vzkriesení antiky v nemecky hovoriacich krajinách. V drámach sa usiluje o klasickú harmóniu i o dionýzovskú živelnosť. Hofmannsthal bol jedným z iniciátorov Salzburských slávností, na ktorých sa zúčastňoval aj autorsky, napr. hrami Každý z nás, Veľké salzburské svetové divadlo. Asi od roku 1907 pracuje ako libretista s Richardom Straussom. Z tejto spolupráce sa zrodili známe opery Elektra, Gavalier s ružou, Ariadna na Naxe, Egyptská Helena.
Hugo von Hofmannsthal je i prozaikom, autorom rôznych úvah a esejí. Z jeho pozostalosti pochádzajú náčrty väčších prozaických útvarov, dokončené i nedokončené poviedky; niektoré slúžili ako podklad pre libretá, iné zachytávajú len autorovo citové rozpoloženie. Výber z týchto próz tvorí obsah našej publikácie. Spoznáme tak málo známu či celkom neznámu stránku Hofmannsthalovej osobnosti.
Prózy Rozprávka 672. noci, Zážitok maršala de Bassompierre, Lucidor, Andreas i menšie fragmenty — Zlaté jablko. Rozprávka o panej v závoji a iné — sa vyznačujú fantastičnosťou príbuznou orientálnej rozprávke, dej je zaťažený symbolikou, estétske zátišie kontrastuje s otvoreným priestranstvom neprikrášlenej skutočnosti a tu i tam sa poodhalí všadeprítomná smrť; to všetko je vyrozprávané osobitým a náročným jazykom, ozvláštneným nepolapiteľným tajomstvom, niekde priam až neochotným prispôsobiť sa čitateľovi.
HUGO VON HOFMANNSTHAL (1874—1929) — popredný predstaviteľ rakúskej poézie a drámy z obdobia impresionizmu a symbolizmu, ktorý významne zasiahol do literárneho vývinu svojimi novelami, esejami, korešpondenciou a románovým fragmentom. Už ako veľmi mladý vynikol myšlienkovo hlbokými a formálne dokonalými básňami, ako aj veršovanými drámami Včera (Gestern 1891) a Tizianova smrť (Der Tod des Tizian 1892). V neskorších dielach sa vracia k antickej tragédii, k stredovekej ľudovej hre. V spolupráci s R. Straussom vytvoril novú formu hudobného divadla s literárne náročnými libretami, napríklad Elektra (1903), Oidipus a sfinga (Ödipus und die Sphinx 1906), Gavalier s ružou (Der Rosenkavalier 1911) a iné. Z prozaických diel vyniká najmä Rozprávka 672. noci (Märchen der 672. Nacht 1905) a Žena bez tône (Frau ohne Schatten 1919).
