ZÁVISŤ
(Zawiść)
Tatran, Bratislava, 1982
edícia Svetová tvorba (153)
preklad Miroslava Wlachovská
doslov Jozef Hvišč
prebal Pavel Blažo, Gabriela Gottpreisová
ilustrácia Gabriela Gottpreisová
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
61-423-82
beletria, román, literatúra poľská
496 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
NEDOSTUPNÉ
*barpe*belx-pol*
Podobne ako všetky diela poľského prozaika a esejistu Tadeusza Brezu, aj jeho posmrtne vydaný psychologický román Závisť vzbudil nevšedný záujem literárnej kritiky i čitateľov. Román vznikol na začiatku autorovej literárnej cesty. Písal ho po prvom psychologickom románe Adam Grymald, pred osudovým septembrom 1939, ale ho nedokončil. Vrátil sa k nemu až po vyše dvadsiatich rokoch, keď mal už za sebou také diela ako Baltazárova hostina, Bronzová brána a Úrad (preložené aj do slovenčiny), ktoré ho preslávili nielen doma, ale aj ďaleko za hranicami Poľska.
Závisť je román, ktorého dej sa uzatvára do tesného kruhu najužších rodinných vzťahov. Je to akési vyznanie či pamäti jednotlivca, história priateľstva, ktoré sa v dôsledku žiarlivosti a závisti zmenilo na nenávisť. Breza podrobil nemilosrdnej analýze jav zákerne sa rodiaceho a narastajúceho deštruktívneho citu, ktorý deformuje človeka.
Brezu v jeho tvorbe priťahovali uzavreté ľudské prostredia. Takým prostredím je aj rodina Malborgovcov, žijúca v izolácii od okolitého sveta, s indivíduami zahalenými rúškom tajomstva. V tomto mikrosvete vládne akési tragické ovzdušie. Hlava rodiny, zbohatlík Malborg — majiteľ jedálenských podnikov, leží ochrnutý, v rodine žije duševne chorá, rozprávačovi krátko po svadbe umrie manželka a pod.
Malborgova dcéra Irena sa vydá za Szymona Soltyka, ktorý síce nemá majetok, ale má príbuzných z vrstiev aristokracie, má maniere, vie sa vo svete obracať a ľahko si získava blízke i ďalšie okolie. K ľuďom tejto „sféry“ patrí aj rozprávač — hoci v živote nedosiahol taký úspech. Oženil sa s druhou Malborgovou dcérou, vedie jedálenské podniky, no jeho život po smrti manželky sa stane priam psychickou mukou. Závisť voči svojmu švagrovi Szymonovi Soltykovi mu otrávi svojím jedom celý život. Ani potom ho neprestane moriť, keď Soltyk zahynie v plameňoch. Napokon vyjde najavo, že aj Soltyk, hoci vzbudzoval toľko závisti, sa podobne zhrýzal. Pred sebou máme čudácky, obludný svet, v ktorom sa taký neduh ako závisť živí hlúposťami, spoločenskými svármi o genealógiu rodu a zápasom o prestíž. Tento svet, odsúdený na zánik, rodí vášne, ktoré priam oslepujú aj niekdajších dobrých priateľov.
V románe Závisť Breza obnažuje mechanizmus závisti. Sťa anatóm a fyziológ psychiky odhaľuje rozpoltenie osobnosti, ktorá takto zbytočne a neužitočne stráca duchovnú energiu. Na základe jedného, veľmi špecifického príbehu vytvoril model závisti, objavný a univerzálny, model negatívneho citu, ktorý pretrval časy, lebo hoci sa nenávratne stratil svet, v ktorom mal živnú pôdu, objavuje sa v istých obmenách aj v našom svete, v našej dobe ako nevyliečiteľná choroba.
