BODENEK, JÁN - ZAPÁLENÉ SRDCE

BODENEK, JÁN

ZAPÁLENÉ SRDCE 

Tatran, Bratislava, 1966
edícia Hviezdoslavova knižnica (122)
doslov Jozef Veľký
obálka a ilustrácia Renáta Vlachová 
3. vydanie (v Tatrane 1.), 38.000 výtlačkov
61-604-66

beletria, román, literatúra slovenská
216 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,50 €

*barpe*bels*

Zaradením Zapáleného srdca do Hviezdoslavovej knižnice predstavujeme čitateľom Jána Bodenka, rodáka z Vrútok (nar. v roku 1911), dlhoročného pracovníka Matice slovenskej a neskoršie redaktora Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Bodenek debutoval vynikajúcim románom zo života chudobných detí Ivkova biela mať (1938). O rok neskoršie vyšiel román Zapálené srdce, po ňom Svetlá na bublinách (1942) a Kríž profesora Hunku (1945). Po vojne napísal niekoľko noviel s povstaleckou tematikou (Z vlčích dni, 1947), potom zbierku próz s dedinskou tematikou Na starom grunte (1957), po nej humoristicko-satirickú prózu Katastrofa (1961) a najnovšiu prózu Pod horami biele pláne (1962).

V románe Zapálené srdce sa veľmi výrazne predstavujú základné zložky Bodenkovej tvorby: životná skúsenosť, poznanie a múdrosť, citlivý vzťah k mládeži a svojrázny umelecký naturel. Ján Bodenek poznal na sebe, ako žili chudobní vysokoškoláci v období hospodárskej krízy pred druhou svetovou vojnou. Pre zlé sociálne podmienky jedni sa dávali pod ochranu vplyvných politických strán, ktoré ich aj finančne podporovali, druhí dôsledne lipli na svojom pokrokovom svetonázore, bránili si ho a podľa neho rozvíjali aj uvedomovaciu prácu, ale pre veľký protiklad medzi sociálnym ideálom a realitou podliehali presile a odchádzali z Bratislavy bez dokončenia štúdia. Toto sú historické fakty, ktoré boli podkladom i pre Bodenkov románový sujet.

Bratislavský vysokoškolák Vinco Čepeliak, plný ideálov a nádejí v duchu výchovy prvej republiky, sa dostal do ideového sporu s vedením strany, najmä s továrnikom Lukovcom. Ideály postupne padali, keď kruto dorážala naňho realita biedneho života mládeže v najkrajšom veku a keď sa nestretla s porozumením vodcov strany ani jedna akcia na zmiernenie neželateľného stavu mládeže. Vinco Čepeliak sa rozhodol aj pre ráznu akciu a zorganizoval robotnícky štrajk. Ale aj táto práca vyznela naprázdno, lebo Vinea zradil najbližší spolupracovník. Nielen Vinco, ale aj Gabica, továrnikova dcéra, je zaujímavou postavou románu. Gabica rozumne chápala Vincove túžby a snahy, prejavovala mu lásku aj v najťažších chvíľach života a po najväčšom údere prišla za ním na dedinu, aby mu bola posilou a oporou v celom živote.

V Bodenkovom hlavnom hrdinovi bije mladé srdce, zapálené predstavou lepšieho sveta a ľudskejšieho života. Čepeliak je symbolom tej generácie vysokoškolákov v Bratislave, ktorá mala pekné ciele a vedela za ne bojovať.

Zapálené srdce, no vo veľkej miere aj celá Bodenkova tvorba, súvisí s dvoma prúdmi slovenskej prózy: jednak s tzv. lyrizovanou prózou, jednak s realizmom tradičným aj socialistickým. Spojivá s jedným i druhým prúdom sú u Bodenka zjavné len v jednotlivostiach, celostne však výdobytky obidvoch využíva svojsky, preberajúc z jednotlivých umeleckých smerov iba to, čo mu vyhovuje aj tematicky aj charakterove.

Bodenkov humanistický prístup k životným javom, ako aj ľahký, vycizelovaný štýl robia z románu Zapálené srdce príťažlivé čítanie.