EVARISTE GALOIS
(Wybrańcy bogów)
Mladé letá, Bratislava, 1961
preklad Ružena Jamrichová
ilustrácie Jaroslav Kočiš
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra poľská, životopisy
324 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný
2,50 €
*barpe*belx-pol-BIO*
„Ba i matematika, najšľachetnejšia a naj abstraktnejšia zo všetkých vied, ktorá nesie svoju korunu vo výšavách, koreňmi tkvie hlboko v zemi, po ktorej chodíme. Matematika ti nedovolí ujsť pred utrpením tvojím a tvojich druhov, “ vyznáva svoje životné krédo mladý neznámy študent E. Galois, geniálny matematik a revolucionár v jednej osobe. Dva momenty ovplyvnili jeho život, ktorý sa krátkym letom blýskavice mihol na oblohe vedeckého a politického života Francúzska tridsiatych rokov minulého storočia. Francúzska, kde po zhasnutí napoleonovskej vojnovej glorioly nastupuje k moci vláda buržoázie a kléru, neúprosne potláčajúca každý prejav túžby po slobodnejšom a sociálne spravodlivejšom živote. — E. Galois, hoci ešte velmi mladý a náruživo zaľúbený do sveta symbolov a vzorcov, chodí s otvorenými očami po svete a vidí všetku tuposť a zákernosť spoločnosti, v ktorej žije. Jeho prudký, výbušný temperament sa nezmieruje so sentimentálnou utopickou teóriou vtedy sa šíriaceho saintsimonizmu, ale hľadá revolučné cesty odboja proti spiatočníckemu zriadeniu. Stretáva sa s mnohými príkoriami, no vždy nachádza útechu v svojej milovanej matematike. Za neústupčivý revolučný postoj platí krvavú daň — mladý, dvadsaťjedenročný umiera v súboji, zosnovanom policajnými špicľami.
Až o niekoľko desaťročí neskôr veda objavuje E. Galoisa, ktorého práce sa v modernej algebre stali základom pre teóriu algebrických rovníc a teóriu grúp.
Poľský akademik L. Iníeld, blízky spolupracovník Einsteinov, sa podujal na neľahkú úlohu: z kusých dokumentov, zopár uverejnených článkov, z dvoch prác zaslaných Francúzskej akadémii a niekoľkých listov napísaných pred súbojom zrekonštruoval spola neznámy životopis geniálneho matematika a revolucionára. Autorovi, vedenému najspoľahlivejším kritériom pravdy — logikou, sa podarilo napísať knihu pravdivú, hodnovernú, ktorá si nadobudla obľubu nielen u matematikov, ale všetkých slobodymilovných ľudí.
