MÁRIA Z OSTROVOV 1-15
Smena, Bratislava, 1978
edícia Ronapo - Romány na pokračovanie
obálka Zoltán Salamon
1. vydanie (v Smene), 35.000 výtlačkov
73-028-78
beletria, román, literatúra francúzska
720 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: dobrý
1,00 €
*juran*belx*
Antilské ostrovy, skvejúce sa ako smaragdy v Karibskom mori, rozprávkové končiny kúpajúce sa v omamnej vôni tropickej flóry, jarabejúce sa farbami orchideí, opájajúce vôňou vanilky, škorice, klinčekov a najrozličnejších druhov korenia, vytúžený cieľ mnohých dobyvateľov... No zároveň tieto kraje vymáhali od Európanov tvrdú daň — dusivé tropické podnebie a pekelné páľavy, močaristé zákutia plné komárov roznášajúcich maláriu vyciciavali z prišelcov veľa energie. Začiatkom sedemnásteho storočia Antilské ostrovy (skupina početných ostrovov v Karibskom mori) sústreďovali na seba záujem Španielov, Angličanov i Francúzov, ktorí sa tu svorne za pomoci korzárov a pirátov pozbieraných zo všetkých končín sveta a holandských flibustierov ruvali o prestíž a moc. Kolonisti horlivo zakladali plantáže na cukrovú trstinu, indigo a tabak, dorábali v cukrových mlynoch sirup a vyvárali z neho cukor najrozličnejších druhov, hoci im dosť dlho trvalo, kým sa ho naučili bieliť, v páleniciach pálili vysokokvalitný rum. Dobyvatelia síce zvyčajne najprv potlačili domorodých karibských Indiánov v bojoch, neskôr s nimi uzatvárali aj dajaké územné, nie vždy zachovávané dohody, sami však nevládali vo vražednom podnebí obrábať rozsiahle plantáže a pozemky. A tak osadníci — najprv Španieli, po nich Angličania a Francúzi — prišli na výnosný obchod s pracovnými silami. Korzári a piráti privážali černochov z Angoly a Guiney, predávali ich ako dobytok na otrokárskych trhoch a dozorcovia nemilosrdne hnali ujarmených nevoľníkov do namáhavej hrdlačiny... Takto si zakladali koloniálnu moc vtedajšie európske mocnárstva, Španielsko, Anglicko i Francúzsko, neúprosne rivalizujúce medzi sebou. Mimoriadne sa usilovalo najmä Francúzsko, ožobráčené v tých časoch, za vlády Ľudovíta XIII. a Ľudovíta XIV., domácimi rozbrojmi (občianske nepokoje nazývané Fronda), vojnami a ľahkomyseľným gazdovaním kardinála Mazarina, talianskeho prišelca, ktorý hrabal hlavne do vlastného vrecka. Obkolesil sa početnou suitou spomedzi svojich rodákov, žil na náramne vysokej nohe a nadobudol si obrovský majetok, ale kráľovská pokladnica ostávala prázdna. V tridsiatych rokoch sedemnásteho storočia založili vo Francúzsku aj Spoločnosť pre americké ostrovy, to značí pre ostrovy v Karibskom mori, ktorá sa mala starať o kolonizáciu výnosných území a agitovať osadníkov. Kráľ vďačne odpúšťal väčšie či menšie previnenia svojim šľachticom, ak sa zaviazali osadiť na Antilách; na ostrovy verbovali na jeho rozkaz dobrovoľne a j nasilu prostých ľudí, len aby sa rozmáhala koloniálna moc Francúzska. Na Antilách sa však snovalo množstvo intríg a úkladov, zúčastnení európski dobyvatelia, najmä Anglicko a Francúzsko, si ustavične hádzali polená pod nohy, zákerne sa prepadávali a ozbíjali, uzatvárali spolky s čertom-diablom v mene vlastného panovníka, ale najmä v mene vlastnej koristi a zisku. A tak sa na Antilách čitateľ stretáva s pestrou paletou postáv, od zápalistých patriotov a nadšencov až po zradných intrigánov, od šialene odvážnych korzárov a pirátov až po surovcov a ukrutníkov bažiacich len a len po zlate, stretáva sa s cirkevnou mocou, reprezentovanou jezuitmi, dominikánmi aj františkánmi prichádzajúcimi nielen s krížom, ale najmä s mečom a pištoľami, stretáva sa so skromnými, krotkými ženami osadníkov, ale aj s výbojnými ženskými typmi zasahujúcimi do politických intríg a udalostí. V týchto naoko rozprávkových, no v podstate veľmi drsných a neúprosných končinách ocitne sa Mária, dcéra prostého krčmára a zručného tesára, kráľovského staviteľa lodí. Pôvabná dievčina získava vydajom za obstarožného šľachtica urodzený titul a majetok, a napokon po mnohých dramatických dobrodružstvách aj lásku guvernéra Duparqueta. S ním prežíva život bohatý nielen na slasti, ale aj strasti, život korunovaný vysokým postavením na čarokrásnom ostrove Martinique...
