14. MAREC 1939
Veda, Bratislava, 1992
obálka Milan Babjak
1. vydanie
ISBN 80-224-0388-1
história
276 s., slovenčina
mäkká väzba, veľký formát
stav: dobrý
PREDANÉ
*svama2*his*
Pavol Čarnogurský sa narodil 22. 1. 1908 v Malej Frankovej, okr. Poprad. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach. Študoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. Štúdium musel r. 1930 z politických dôvodov opustiť. Pôsobil potom ako učiteľ vo Vajnoroch. Stal sa trvalým spolupracovníkom redakcie Slováka a blízkym spolupracovníkom Karola Sidora. Do politického diania vstúpil organizovaním spolkového života katolíckej mládeže. Od r. 1935 sa stal generálnym tajomníkom Združenia katolíckej mládeže. Po 6. októbri 1938 sa stal na Ministerstve školstva v Bratislave prednostom jeho najväčšieho odboru národného školstva. Pri stanovení hraníc medzi Poľskom a Slovenskom bol podpredsedom delimitačnej komisie. Od r. 1938 do r. 1945 bol poslancom snemu Slovenského štátu. Po prechode frontu vo februári 1945 pôsobil ako dôstojník čsl. armády na posádkovom veliteľstve v Košiciach. Po skončení vojny bol redaktorom Katolíckych novín v Bratislave. Roku 1947 ho s viacerými intelektuálmi uväznili a roku 1948 odsúdili na 18 mesiacov. V januári 1951 bol uväznený spolu so skupinou buržoáznych nacionalistov Slovenska. Po ročnej vyšetrovacej väzbe sa stal roku 1953 kotlárom v Kovoslužbe a od r. 1960 do r. 1977 betonárom v Doprastave. V novembri 1976 bol opäť uväznený, pričom mu zhabali jeho obsiahly a cenný archív. Roku 1969 bol na študijnej ceste v USA študovať archívne materiály k politickým udalostiam na Slovensku od smrti A. Hlinku do 14. marca 1939. Od roku 1977 je v dôchodku a zaoberá sa historiografiou. Roku 1987 dostal Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov za svoje kresťansko-národné postoje.
Kniha, ktorú držíte v rukách je osobnou výpoveďou autora o okolnostiach vyhlásenia slovenského štátu. Ako človek, ktorý bol v pravej chvíli „pri tom“ a na mieste, kde sa začali tvoriť dejiny slovenského štátu, rekonštruuje mnohé dôležité, doteraz nespracované udalosti. Popri množstve faktografického materiálu je táto spomienková esej zaujímavá aj uhlom pohľadu na významných politikov, s ktorými autor spolupracoval, či je to emotívne podfarbený vzťah k Sidorovi, alebo osobné stretnutia s Tisom, Machom, Durčanským, Murgašom a ďalšími osobnosťami, o ktorých naša historiografia doteraz zväčša mlčala.
