ZRNKÁ VO VETRE
Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1961
ilustrácie a obálka Št. Mruškovič
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
beletria, poviedky, literatúra slovenská
132 s., slovenčina
mäkká väzba, malý formát
stav: zachovalá
0,50 €
*vermi**bels*
Ján Jonáš iste nie je čitateľovi neznámy. S jeho menom sa často stretneme na stránkach denníka Práca. Jonáš je pohotový a vnímavý reportér. Jeho nenáročnú prvotinu „Zrnká vo vetre”, ktorú predkladáme čitateľom, si iste každý rád prečíta. Autor citlivo odpozoroval z každodenného života malé, na prvý pohľad bezvýznamné príhody, ktoré stvárnil do krátkych čŕt. Jednotlivé príhody sa odohrávajú v rôznom prostredí. Ale Jonášovi sa podarilo zachytiť atmosféru a charakteristické znaky každého. Súčasnú dedinu a rast nového človeka, ktorý sa zbavuje všetkého starého, prežitého, ukazuje na príbehu prostej dedinskej ženy v „Paripe". Hlavnou myšlienkou v „Sebcovi” je nový, socialistický vzťah medzi robotníkmi na stavbe. Ešte nedávno, v kapitalistickej minulosti, Cigánmi opovrhovali a prinútili ich bývať v oddelených kolóniách. Dnes sa zaraďujú do našej spoločnosti, zapájajú do budovania komunizmu („Čivova maringotka)”, Majolika a hlina” — ktorá opisuje rozdielny vývoj charakterov dvoch dievčat, priateliek z detstva, iste zaujme čitateľa. Obsahom čŕt „O mŕtvych alebo dobre, alebo... ", a „Kapitán je hlboko ľudský vzťah a pozornosť k ľuďom okolo nás.
Autor neanalyzuje. Necháva čitateľa zamyslieť sa nad jednotlivými postavami, ako ich stretávame každý deň, ako „klíčia, rozvíjajú sa a rastú, ” ako naraz len pobadáme, že sú tu, a pýtame sa: „Kde sa vzali? ”
