GRAVES, ROBERT
JA CLAUDIUS / CLAUDIUS BOH
(I, Claudius - Claudius, the God)
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1964, 1967
preklad Eugen Klinger
edícia Prameň
1. vydanie, 10.000+20.000 výtlačkov
beletria, román, dejiny,
420 + 410 s., slovenčina
tvrdá väzba,
stav: prebal ošúchaný, kniha v dobrom stave
5,90 € za oba diely spolu
*priva**bio*
I. Ja Claudius
Keď sa r. 1962 mala udeliť Nobelova cena za literatúru, rozhodovalo sa vlastne len medzi dvoma hlavnými kandidátmi: medzi Johnom Steinbeckom, ktorý potom dostal túto cenu za svoje celoživotné dielo, a Robertom Gravesom, autorom románu, ktorý sa teraz dostáva konečne do rúk slovenských čitateľov. Robert Graves nebol, prirodzene, druhým hlavným kandidátom na Nobelovu cenu iba preto, že napísal historický román Ja Claudius (a jeho druhý diel Claudius-boh, s ktorým sa slovenská kultúrna verejnosť ešte oboznámi). Aj uňho sa brala do úvahy celá jeho tvorba, jeho význačné básnické zbierky, aj rozsiahla a v najlepšom zmysle slova veľká próza, ktorá Roberta Gravesa zaradila medzi najprednejších moderných románopiscov a jeho Claudia medzi najvýznamnejšie historické romány našich čias.
Nie je v tom nijaká protirečivosť. Ja Claudius je naozaj historický román o starom Ríme za čias cisára Augusta, Tiberia a Caligulu, ale rozpráva o pomeroch, udalostiach a ľuďoch staroveku tak, že ich vidíme priamo pred sebou a okolo seba a všetko s nimi prežívame. Dívame sa s nimi na život v cisárskom paláci, so zatajeným dychom pozorujeme, čo sa deje v senáte a ako rozhodujú súdy, nad ktorými sa práve tak ako nad všetkými inými prejavmi verejného aj osobného života vznáša hrozivá tôňa svojvoľného, na boha povyšovaného diktátora, pre ktorého vôľa ľudu je iba maskovacím prostriedkom. Hoci blúdime v horúcej africkej púšti, v tmavom germánskom lese alebo v horách na Balkáne, hoci prežívame s historickými postavami veci tragické alebo radostné, hoci sme svedkami ľudskej veľkosti alebo nízkosti, veľkých lások a náruživostí a ešte väčších utrpení a žiaľov, hoci sa dávame unášať búrlivými spoločenskými udalosťami alebo najnežnejšími citmi vystupujúcich osôb, neopúšťa nás ani na chvíľu čudný pocit, že tu nejde o dávnu minulosť, ale o prítomnosť, o veci a vecičky terajšieho sveta. Nebola to iste náhoda, že tento Gravesov román vyšiel pôvodne r. 1934, teda len rok po udalostiach, ktoré boli predzvesťou súmraku nad Európou, dočasne ovládanou novodobými diktátormi.
Gravesov román zobrazuje vierohodne a s jedinečným rozprávačským umením udalosti a osoby síce historické, ale robí to takým spôsobom, že sa do udalostí vžívame, akoby boli podmienené terajším stavom sveta, k jednotlivým postavám si utvárame vzťah, akoby boli našimi rovesníkmi. V tom je veľký pôvab aj vysvetlenie svetového úspechu tohto Gravesovho románu.
II. Claudius Boh
Keď pred troma rokmi vyšiel Gravesov román „Ja Claudius“, slovenskí čitatelia ho privítali s takým záujmom, že prvý náklad ani zďaleka nestačil. Hoci to bol samostatný román, čitatelia vycítili, že má akiste pokračovanie, a žiadali, aby toto veľké literárne dielo vyšlo po slovensky celé. Mali pravdu. „Claudius boh“ je logické pokračovanie a dokončenie prvej knihy a len obe dovedna tvoria celok. Nemožno pritom necítiť istú radosť, veď nie je maličkosť, že toto významné dielo svetovej literatúry vychádza práve v slovenčine v neokyptenej, neskrátenej a neskomolenej podobe. Tým sa nemôžu pochváliť ani veľké krajiny, kde Gravesov román vyšiel už niekoľko ráz.
Hlavnou postavou zostáva prirodzene Claudius, veď on sám rozpráva o udalostiach a ľuďoch, ktorí boli hybnou silou rímskej ríše v časoch, keď sa rodilo kresťanstvo. Ide o udalosti dávne a zložité, ale prežívame ich tak, akoby sme boli ich účastníkmi, lebo vyciťujeme, že ich podstata nezanikla Claudiovou smrťou a pádom rímskej ríše. Cítime aj zložitosť a mnohostrannosť ľudských pováh, hĺbku psychologických procesov, ktoré sa v každom človeku odohrávajú.
Gravesov román umelecky stvárňuje staroveký život v celej jeho farbitosti a tým nám ho jedinečne približuje. Zároveň nás oboznamuje so začiatkami európskej kultúry a jej vnútornými súvislosťami. Nemožno sa ubrániť pocitu, že sme sa vydali na veľkú cestu a poznávame nielen krajiny nášho kontinentu, ale aj ďaleké a exotické končiny, od Čierneho mora až po Britániu, z Ríma až po Alexandriu, krížom-krážom cez Stredný východ a veľkú časť Afriky. Azda nič neukazuje Gravesovu umeleckú veľkosť tak názorne ako Claudiovo zobrazenie germánskych krajov a jeho poznámky o germánskej povahe. Už tým naznačuje, že mnohé spoločenské javy majú veľmi hlboké korene a tuhý život, že poznamenávajú celé veky a generácie.
Pritom treba zdôrazniť, že hoci Claudius rozpráva o pohnutých udalostiach a ľudských osudoch celkom voľne a tak, ako ich on videl, Gravesov román je v každom ohľade hodnoverný, lebo sa opiera o rozsiahly a mnohonásobne overený historický materiál, o dôkladne preskúmané dokumenty. Je teda nielen umelecky, ale aj vecne pravdivý. V tom je jeho osobitná hodnota, tým sa dá do značnej miery vysvetliť jeho pútavosť a pôsobivosť, tým je podmienené, že ho čítame s pocitom vzrušenia a bez zveličovania „jedným dychom“.
