SMRŤ JE MOJÍM REMESLOM
(La mort est mon métier)
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1960
edícia Prameň (47)
preklad Ondrej Mrlian
doslov A. J. Liehm
obálka J. Kočiš
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra francúzska, II. svetová vojna
365 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
3,50 €
*sampa*belx-fra-WWII*
V románe Roberta Merla stretávame „hrdinu“ Rudolfa Langa, pochádzajúceho z nemeckej obchodníckej rodiny, kde jeho výchovu usmerňuje prísny otec, náboženský fanatik diktátorských sklonov. Syn prechováva v sebe od malička jedinú túžbu — stať sa podľa rodinnej tradície dôstojníkom. R. 1916 sa prihlási dobrovoľne na front a zúčastní sa na protiarabskom ťažení v Turecku. Po vojne ho stíha nezamestnanosť, hlad a bieda. Vidina lepšieho života sa mu črtá až potom, keď sa angažuje v národnosocialistickom hnutí (od r. 1923). Nadšene sa zúčastňuje na bojoch proti pokrokovým snahám povojnového Nemecka. Počaš druhej svetovej vojny jeho kariéra vyvrchoľuje. Konečne sa mu splní dávny sen, stáva sa dôstojníkom SS a nakoniec veliteľom koncentračného tábora v Osvienčime.
Lang je nezhovorčivý, s nikým sa neradí, nebeseduje, nepochybuje nikdy o správnosti rozkazov, nevidí a neskúma ich následky, len ich dôsledne vykonáva. Fanatická odovzdanosť, dôvera k veliteľom-vodcom vypestuje z neho najdokonalejší vzor fašistu. Lang vzbudí pozornosť a záujem čitateľa v zástupe ľudí, medzi vojakmi, na bojisku či pri práci — a to pre svoj nekompromisný, až neľudský postoj, i keď jeho rozprávanie, vlastne jeho reč je nezaujímavá, ťažkopádna; ale práve jednoduché a jednoznačné odpovede, bezhraničná ochota vykonať i najneľudskejšie rozkazy zasahujú čitateľa priamo do živého, znepokojujú, poburujú ho a dokazujú, akých netvorov splodilo militaristické prostredie hitlerovského Nemecka. — Kto vlastne vytvára dramaticky vzrušujúci dej? Hlavný „hrdina“ rozpráva svoje skúsenosti a zážitky v prvej osobe. Podáva ich takým spôsobom, že čitateľ necíti režisérsku ruku autorovu; ba autor nestojí ani za kulisami, nie je ani šepkárom, ani maskérom. Postavy románu sú živé, svojrázne, priamo zrastené s prostredím; raz sú to pasívni členovia, stavebný materiál pre záujmy militaristického štátu, inokedy aktívni tvorcovia „nového poriadku“, v skutočnosti vždy ničitelia ľudstva a jeho hodnôt. — Autor nestačil a ani nemohol vysvetliť historické podmienky vzniku obludnej ideológie, lebo kompozícia diela doslova „leží na pleciach“ hlavnej postavy, ktorá vidí, vníma svet podľa akejsi šablóny svojich veliteľov a ich rozkazov. Avšak i tak sa podarilo autorovi vytvoriť veľké dielo, ktoré svojou jednoduchosťou dialógov, stručnosťou opisov a charakteristickou drobnokresbou vyniká nad ostatné diela tohto druhu a jednoznačne presviedča čitateľa o potrebe boja proti podobným Langovcom a ich nasledovníkom.
