SEDEM SŔDC
Tatran, Bratislava, 1969
edícia Hviezdoslavova knižnica
doslov Jozef R. Nižnanský (162)
obálka Blanka Votavová
1. vydanie ( v Tatrane), 30.000 výtlačkov
61-935-69
beletria, novela, literatúra slovenská
240 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
0,80 € stav: veľmi dobrý *barpe*bels*
0,50 € stav: dobrý, pečiatky v knihe, bez prebalu
J. C. Hronský už v románe Proroctvo doktora Stankovského objasňuje svoj prístup k vnímaniu ženy v celej psychologickej zložitosti, charakterizovanej často práve detailom vonkajšieho prejavu, ktorý býva výsledkom konfliktov ľudského vnútra. Atak vše neľahko pochopiteľný komplex citových a náladových dispozícií je dôsledkom jednoduchej skutočnosti: „Každá žena má chvíle, keď je úplne nahá, hoc by sa obliekla do desatoro hodvábov a do storako nemožných strihov. Vtedy je nie ani matkou, ani manželkou, ani dobrou, ani zlou, len výlučne ženou... Takéto chvíle prichodia, miznú a zas prídu a znova sa stratia, azda ich má jedna viac, druhá menej, ale má ich každá. Poprichodia nevolane a nie je pravda, že sa dajú zahnať, sfalšovať alebo zmôcť. Eva nie je vždy Evou. ale keď sa stáva ňou, vtedy nemôže zato. A prečo by to bol hriech? Čudní sme my ľudia, i slabosti pomenovali sme hriechom. “
Zbierka noviel Sedem sŕdc vytvára mozaiku odlišných a zároveň sa dopĺňajúcich portrétov bez konvenčných farieb a čŕt. Hlbokým ponorom do duší siedmich žien i atmosféry ich prostredia objavuje autor v našej literatúre nevšedne videný a chápaný svet vnútorného života ženy v čase a lokalite, ktoré sú nám blízke pravdivosťou alebo až prekvapivou aktuálnosťou. Ako takmer v celom diele Hronského, aj tu človek ťažko vykupuje tú skúpu odrobinku šťastia, jeden nerovný krok sprevádza ho ako tieň a úporne sa musí prebíjať k upokojujúcemu vedomiu vnútorného očistenia. Veľa smútku opriada ústredné postavy, no je to zväčša smútok katarzie: slabým dodáva silu a silným uľahčuje životné bremeno vo chvíľach slabosti. Lebo aj sila je znakom slabosti, a zasa „kto je slabý, vydrží mnoho“. A podobne „na umretie treba mnoho všelijakých veľkých síl a umrieť je zavše ťažšia vec ako žiť“. Hronský takto preniká až k najhlbším a najzložitejším princípom ľudskej existencie.
Jozef C. Hronský vo svojej rozsiahlej tvorbe zachytil tlkot a prenikol hĺbky nielen siedmich, ale veľkého množstva sŕdc, s ktorými vedno alebo pre ktoré kdesi bijú blízke srdcia. V rozprávkach, novelách aj románoch priam vyhľadáva, objavuje zvyčajne tie v úzkosti, trpiace a koncentruje na ne pozornosť tvorcu s hlbokým pochopením ľudských slabosti. Lebo že sa ťažko „pochováva srdce“ a že po ňom ostáva veľká rana — vie autor veľmi dobre. Bolesti aj skúpe radosti všetkých vo svojej próze stelesnených a oživených sŕdc Hronský pretápal cez vlastné ľudské i umelecké srdce — preto sú jeho postavy také skutočné, pravdivé. Ako on vdychoval do nich pri tvorbe život, teraz ony pripomínajú a oživujú zasa tvorcovo veľké a prebohaté srdce na stránkach jeho diela.
