HORÁK, JOZEF - BIELE RUKY

HORÁK, JOZEF

BIELE RUKY

Tatran, Bratislava, 1966
edícia Hviezdoslavova knižnica (124)
zostavil Ján Poliak
obálka a ilustrácia Miroslav Hirko
1. vydanie, 31.500 výtlačkov
61-636-66

beletria, novela ,literatúra slovenská
224 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*barpe*bels*

JOZEF HORÁK, povolaním učiteľ, začas i redaktor, narodil sa r. 1907 v Banskej Štiavnici. Krása i živly lesov obopínajúcich jeho rodisko a v nich neľahký život vrchárov, rinčiaci ruch na šachtách i úmorné dobývanie kamenného chleba, po ktorý haviari denne fárali hlboko pod zem, a k tomu veľká láska k slávnej i krušnej minulosti tohto kraja zapôsobili na Horáka tak osudovo, že sa z ich osídel už nevymanil a ostal im verný natrvalo.

Tak už v zbierke noviel Biele ruky (1940), ktoré tvoria časť aj tohto zväzku, autor sa tvorivo zmocnil duše vrchárskeho človeka v napätých, rozporných situáciách, ako húževnato sa vyrovnáva so sebou samým a s nepísanými zákonmi svojho sveta. Rodisko oslávil Horák v rozsiahlom historickom románe Zlaté mesto (1940). V tom istom roku mu vyšli nevšedne umelecky vybrúsené a podmanivé Legendy o slovenskom dávnoveku. V románe Táliky (1943) zachytil zasa dlho aktuálnu problematiku úzkych pásikov polí vrchárskych gazdíkov. Zbierka noviel Zahmlený návrat (1946) je v podstate sýtym obrazom haviarovho života v mimoriadnych okolnostiach, napr. pri prvej fáračke, v hodine domnelého nešťastia v bani, ktoré večne viselo nad haviarmi, alebo pri prechode frontu. Prevažná časť próz tejto zbierky zapĺňa aj náš výber. K horám sa autor opäť vrátil v románe Hory mlčia (1947) a mohutnou lyrizovanou epikou dvihol k oblohe tento veľchrám prírody, ktorý znesvätili nepriateľské vojská koncom poslednej vojny. V zbierkach noviel Vysoká pec (1950), Na baňu klopajú (1954) a v románe Šachty (1953) znovu sa stretáme s baníkmi a ich životom pod zemou i „na dni“.

Jozef Horák veľkú časť tvorby venoval aj mládeži. Sviežimi farbami vyčarúval predovšetkým z minulosti pútavé príbehy, odohrávajúce sa na hradoch, v mestách, horách našich krajov a dosahoval v nich krásu hodnôt národných povestí a ľudových rozprávok. Z veľkého množstva tejto jeho obľúbenej tvorby vynikajú najmä povesti Zvonárik od sv. Ilju, Sitnianska biela skala, Hudcov vrch, Sitniansky vatrár, Sebechlebskí hudci, Lendacké zvony a mnohé iné.

Autor venoval pozornosť aj aktuálnej tematike, no jeho tvorivý talent i — obrazne povedané — pero najlepšie sa orientujú a najpôsobivejšie sa prihovárajú témami čistých a sviežich bystrín, hlbokých a tajomných hôr, vysokých hradov a zámkov, podzemných pokladov a všetkého bohatstva našej zeme, prirodzene pekných ľudí aj mladých hľadačov pravdy a krásy.

Horákova próza, ktorú predkladáme našim čitateľom, dodnes nestratila svoju aktuálnosť, lebo jej centrom je v podstate sa nemeniaci človek, tu konkrétne náš vrchár a baník.