HURBAN, JOZEF MILOSLAV
GOTTŠALK
Dejepisná povesť z 11. storočia
Tatran, Bratislava, 1970
edícia Hviezdoslavova knižnica (169)
preklad a doslov Július Noge
obálka Emil Bačík
1. vydanie (v Tatrane), 25.000 výtlačkov
61-002-70
beletria, román, história, literatúra slovenská
228 s., slovenčina
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ*barpe*bels*
Jozef Miloslav Hurban (1817-1888) narodil sa v Beckove na ev. fare. Ešte národne neuvedomený, ba skoro podliehajúci nátlaku maďarizácie, dostáva sa do kruhu Štúrovej družiny v Bratislave a tu sa celou mladou dušou zapálil za národné ideály, ktorým potom zasvätil svoj život. Po skončení štúdia na bratislavskom lýceu stal sa ev. kaplánom v Brezovej pod Bradlom (1840-43) a onedlho farárom v blízkom Hlbokom, kde pôsobil do smrti.
Ťažisko a hlavný význam osobnosti a diela J. M. Hurbana je v jeho práci národnobuditeľskej, kultúrno-organizačnej, politickej a publicistickej. Ako jeden z národných vodcov organizoval a viedol slovenské národné povstanie roku 1848-49 a dobrovoľníci dostali meno podľa neho — „hurbanisti“. V centre národných úsilí stál aj v období memorandovom a matičnom.
Hurban vydával v r. 1842-77 almanach Nitra a Slovenské pohľady (1846-52), no závažný je i obsiahly životopis Ľ. Štúra (1887). Tematiku zo súčasnosti uplatnil Hurban najmä v cestopise Cesta Slováka k bratom slovanským.. (1841) , novelete Od Silvestra do Troch kráľov, satire Korytnické poháriky (obe 1847) a v novele Slovenskí žiaci (1853). Ako väčšina štúrovcov i J. M. Hurban venoval sa próze s historickou tematikou, v ktorej oživoval slávu aj tragické osudy národa. Také sú rozprávky Svadba kráľa veľkomoravského (1842), Svätoplukovci (1844), povesť Olejkár (1846) a román Gottšalk (1861).
V historickom románe Gottšalk upriamil sa Hurban na osudy pobaltských Slovanov v 11. stor., keď im germánski susedia spolu s kresťanstvom prinášali aj útlak. Autor na základe historických skutočností chce tu vyjadriť, že rozširovaním aj tej najhumánnejšej myšlienky pácha sa bezprávie, ak ju násilím presádzajú do prostredia, ktoré má už svoje kultúrne tradície. Proti slobodnému preniknutiu nových šľachetnejších ideí vyvolávajú odpor práve nešľachetné zámery ich nositeľov. Hoci Hurbanovi záleží na týchto ideových otázkach, chce čitateľa nielen poučiť, ale aj zaujať a pobaviť, vyhovieť jeho vkusu ľúbostnými, dobrodružnými a bojovými scénami, ktoré napísal živo a dramaticky.
