KALINČIAK, JÁN
REŠTAVRÁCIA / ORAVA
Tatran, Bratislava, 1968
edícia Hviezdoslavova knižnica (145)
doslov Július Noge
obálka a ilustrácia Vladimír Popovič
2. vydanie, 38.000 výtlačkov
61-810-68
beletria, román, literatúra slovenská
264 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,50 €
*barpe*bels*
JÁN KALINČIAK (1822 - 1871) vyrastal na Záturčí a v Liptovskom Sv. Jáne, kde pôsobil jeho otec ako ev. farár. V tomto vzdelaneckom prostredí stretali sa dve rodové tradície - sedliacka a zemianska po matke. Pochopiteľne, chlapec väčšmi prilipol dychtivou dušou k svetu s lákavejším koloritom. Výjavy z bezstarostnejšieho zemianskeho života, ktoré umocňovala ešte matka rozprávaním o „starých zlatých časoch“, utkveli mu v pamäti natrvalo. No roky strávené na štúdiách v Levoči a najmä potom v Bratislave medzi štúrovcami zatriedili tieto jeho detské, priam rozprávkové spomienky podľa kritérií demokratických ideálov našej najrevolučnejšej národnej generácie: Všeľudské slobody a práva, ktoré dotiaľ požívala iba šľachta a privilegované vrstvy, patria celému národu. A týchto zásad pridŕžal sa Kalinčiak po celý život -ako študent i ako rektor nižšieho modranského gymnázia, či dočasný riaditeľ gymnázia v Těšíne a po predčasnom penzionovaní i ako redaktor Orla v Martine, kde aj umrel.
Kalinčiak písal spočiatku poéziu, ako bystrý a rozhľadený literárny kritik i glosátor našej vtedajšej národnej kultúry prejavil sa výbojne vo viacerých prácach, ba z príhovorov k těšínskej) mládeži poznávame v ňom aj vynikajúceho pedagóga.
No Kalinčiak bol predovšetkým prozaikom, tvorcom historickej povesti v duchu literárneho kánonu a ideí štúrovskej generácie, ktorá ho uznávala za svojho prvého a najúspešnejšieho prozatéra. Povesťami námetove čerpajúcimi z našej, uhorskej či srbskej minulosti (Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Púť lásky, Srbianka, Svätý Duch, Knieža liptovský, Láska a pomsta, Mních) spĺňal požiadavky revolučnej prítomnosti, ktorá potrebovala čerpať mravnú i právnu posilu zo slávnych činov predkov.
Renesanciu slovenskej prózy znamená najmä jeho Reštavrácia, nesúca na sebe pečať tradície ľudovej slovesnosti a vrcholnej umeleckej formy jej tvorcu. Je to dielo mimoriadnej hodnoty a dodnes patrí medzi perly slovenskej literatúry. Živý, knižnými variantami nezaťažený štýl a jazyk zaskvel sa i zaznel tu v najsýtejšej harmónii farieb a tónin, aké sa v toľkej plnosti nerozvili v dovtedajšej našej próze okrem ľudových rozprávok. Ak pokladáme Reštavráciu za východiskové dielo domáceho literárneho realizmu, nie je to iba zásluhou jej jazykovej virtuozity, ale aj prístupu k zobrazovanej tematike. Kalinčiak nemienil tu nijako zaliečať sa zľahtikárčenej a odrodenej vrstve národa. Reminiscencie farbistej detskej fantázie menili sa tu na zdravý smiech, ktorým autor majstrovsky vykresľuje velikášske pocity privilegovaného krpčiarstva s fixnou ideou vladárstva v krajine. Obraz niekdajších stoličných volieb, ako ho zachytil Kalinčiak v Reštavrácii, nemá v našej literatúre obdobu, autor ním dosiahol vrchol svojho rozprávačského umenia.
Rozsiahla próza Orava patrí ku Kalinčiakovým povestiam s historickou tematikou, objektivizujúcim prístupom k problematike vykreslil v nej autor pomery na severnom Slovensku koncom 17. stor. Je to obdobie vojen, svojvoľného vraždenia a krviprelievania, na ktoré doplácajú životom zväčša nevinní ľudia.
Najmä Reštavrácia ostane ešte dlhé roky klenotom zlatého fondu nášho národného písomníctva.
