CHODNÍKY BEZ ZNAČIEK
Smena, Bratislava, 1974
ilustrácie Eliška Gálisová
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
73-055-74
beletria, próza krátka, poviedky, literatúra slovenská
86 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
*sampa*bels*
Belo Kapolka, mladý slovenský prozaik, chatár vo Vysokých Tatrách, aj vo svojom najnovšom diele, v knihe krátkych prozaických útvarov, píše o tom istom, čomu venoval celú svoju doterajšiu prozaickú tvorbu: o živote vo vysokých horách, vo vysokohorských chatách, píše o profesii chatára či nosiča. Toto striedanie literárnych žánrov však čitateľovi neprekáža, lebo na každom mieste diela vie ho autor zaujať vážnym a zodpovedným vzťahom k životu vo výnimočných podmienkach, ktoré sa stávajú skúškou opravdovosti charakteru i pravdivosti vo vzťahu k realite. Kapolka píše o známych veciach, no objavuje nám ich neznáme, dalo by sa povedať, odvrátené strany. V časti o nosičoch nákladov rozbíja mýtus okolo týchto „vysokohorských bohov", idylický život chatára vyvažuje jeho dennými starosťami, hrdinovia záchrannej akcie u neho rozprávajú a rozmýšľajú o obyčajných veciach obyčajným jazykom. „Nechcem byť pozorovateľom, " napísal autor v sprievodnom liste k tejto knihe. „Chcem byť a som účastníkom. " A práve v tom je sila Kapolkovej prózy. Spolu s fotografickým materiálom podarilo sa mu vytvoriť zaujímavú knihu, ktorá dá nielen milovníkovi hôr, ale aj každému čitateľovi vernejší a úplnejší obraz o živote a práci ľudí v našich veľhorách.
