BREINHOLST, WILLYRUKOVÄŤ UMENIA MANŽELSKÉHO
(Handbuch für Ehekünstler)
Smena, Bratislava, 1969
edícia Sputnik
preklad Kornel Földvári
ilustrácie Jozef Schek
7.000 výtlačkov
73-070-69
psychológia, manželstvo,
112 s., slovenčina
hmotnosť: 193 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: zachovalý, prebal ošúchaný, pečiatky v knihe
0,50 €
*mikpa* in *kat-PSY*
Príručka Willyho Breinholsta prichádza na náš knižný trh naozaj v hodine dvanástej — keď muži začínajú dvíhať hlavy a dožadovať sa emancipácie. Autor, skúsený taktik, nás učí, ako si uchrániť aspoň zvyšky svojich práv — a to pokojnou, nekrvavou cestou, bez hádky a škandálov, len s využitím príslovečného mužského intelektu. Od umenia, ako v drahej reštaurácii presvedčiť dámu svojho srdca, aby dobrovoľne odišla, cez umenie uniknúť pochybným pôžitkom koncertov a iných kultúrnych nástrah a ukradnúť si chvíľu na nejaký ten pohárik s priateľmi, až po diskrétne umenie nenápadne zahnúť od rodinného krbu, sa klenie odvážny oblúk Breinholstovho učenia manželskej sebaobrany, ktoré by mal z existenčných dôvodov ovládať každý muž.
Pud sebazáchovy by velil aby sa RUKOVÄŤ UMENIA MANŽELSKÉHO predávala pod pultom výlučne mužom. Bolo by však egoistické a nedôstojné nás gavalierov pripraviť dámy o pôžitok z autorovho neodolateľného rozprávačského talentu. Breinholst totiž nie je z rodu veľkých satirikov, ohňom a sírou vypaľujúcich nemravy spoločnosti; je skôr bystrý pozorovateľ, ktorý s chápavým úsmevom sleduje hmýrenie obyčajných ľudí okolo seba, ich všedné starosti a drobná radosti. Nekonštruuje krkolomné komické situácie a zápletky, dokáže vidieť smiešnu stránku tých najvšednejších faktov. Domýšľa súvislosti, vzťahy obklopujúce moderného človeka a dovádza ich ku krátkemu spojeniu, iskra ktorého nás presvecuje až do žalúdka. Na komornom javisku normálnej rodiny predvádza naše drobné i väčšie hriechy a vlastnosti — nie aby nás odsudzoval, ale aby nás pobavil. No nejeden z týchto príbehov všedného manželského dňa hovorí v podtexte možno i viac, než oficiálne priznáva.
Ak je Willymu Breinholstovi niečo bytostne cudzie, je to snaha poúčať a naprávať v štýle „úžitkovej“ či „komunálnej“ satiry; jeho zásadou je „žiť a nechať žiť“. Svojimi samopašnými nápadmi a nezničiteľným optimizmom však prežaruje náš všedný deň, robí nám ho znesiteľnejším. Zmenšuje naše problémy a trápenia, aby sme ich dokázali uniesť. Patrí do každej lekárničky ako liek proti chmúrnym dňom.
