PREČO SME SA ROZIŠLI S NÁBOŽENSTVOMSlovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1962
zostavil J. Poliak
úvod M. Sedláková
obálka A. Bednár
ilustrácie A. Bednár
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
75-225-62
próza krátka, náboženstvo,
176 s., slovenčina
hmotnosť: 238 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe
0,90 € PREDANÉ
*mikpa* in *kat-NAB*
FRANTIŠEK DIBARBORA
MOJA UNIVERZITA ATEIZMU
Najsilnejším dojmom, ktorý na mňa zapôsobil v detstve, bol pohľad na procesie, aké bývali na Božie telo. Z nášho obloka som videl kráčať v procesii mäsiarov v zásterách a s niklovanými sekerami po boku. V škole kládli veľký dôraz na náboženskú výchovu. Za rozhodujúce sa považovalo to, akú známku mal žiak z náboženstva. Mojím hlavným vychovávateľom bola bratislavská ulica. Ja som bol siedme z ôsmich detí malého štátneho zamestnanca-železničiara. Bieda nebola u nás nikdy taká ako v rodinách nezamestnaných robotníkov. Keď už nevystalo na inšie, bolo aspoň na jednoduchú stravu. Pravdaže, na lepšie obliekanie už nevystačilo, šaty sme dostávali raz do roka na Vianoce alebo na Veľkú noc. My mladší sme dedili to, čo odnosili starší. Moja matka sa potom starala o to, aby sme i v týchto obnosených šatách chodili čistí a aby zaplátala diery, ktoré sme urobili pri svojich uličníctvach.
Náboženstvo nebolo pre mňa pálčivou otázkou. Vážnejšie som sa s ním začal zaoberať, až keď som mal 15 — 16 rokov. Myslím, že som sa nezaoberal otázkami ateizmu preto, lebo som nežil pod silným náboženským tlakom. Moji rodičia sú jednoduchí ľudia, ale nikdy nám nevtískali náboženstvo. Po tejto stránke nás vychovávali správnejšie ako v nejednej intelektuálskej rodine. Ich nezaujímalo, akú mám známku z náboženstva ani to, či chodím do kostola. Prečo mali moji rodičia takýto zdravý postoj, keď v mnohých iných rodinách ešte deti priam nútili k návšteve kostola a k náboženským úkonom? Celkom presne to neviem. Isté je, že u môjho otca nepochodíte ani s náboženstvom ani s farármi. Narodil sa vo Viedni. Myslím, že tam mal nejakú kontraverziu s farármi. Matka je veriaca. Neraz som ju videl, ako sa večer modlievala a akiste sa modlí ešte aj dnes. No pritom nerada chodí do kostola a farárov neznáša. U nej, u veriacej osoby je to hádam ešte ťažšie vysvetliť ako u otca. No myslím, že k jej antiklerikálnemu cíteniu dopomohol katechéta, ktorý raz surovo zbil trstenicou moju sestru. Od toho času matka na farárov zanevrela, ale veriacou zostala. Otec mal, myslím, ešte ďalší dôvod pre svoj antiklerikalizmus. Pochádzal z početnej chudobnej rodiny. Mal bohatú tetu, po ktorej mala rodina zdediť dom. No farári ovplyvnili starú ženu a prehovorili ju, aby dom prepísala na cirkev svätú. Onedlho nato stará matka zomrela od žiaľu. Otec bol vtedy síce ešte malý chlapec, ale myslím, že dodnes nezabudol na tento prípad, ktorý ho tiež pomohol vychovať k antiklerikalizmu.
Vďaka takémuto postoju mojich rodičov nedostalo sa mi nijakej bigotnej výchovy. Nemal som o tejto veci nijaký názor jednoducho preto, lebo som o tom nerozmýšľal. Ani sociálne dôvody ma nenútili zamýšľať sa nad touto otázkou. Aj keď sme doma museli žiť veľmi skromne, jednako vystačil otcov zárobok aspoň na to, aby sme sa
