ROPS, DANIELBIBLIA A JEJ ĽUD
(Histoire Sainte - Le Peuple de la Bible)
Dobrá kniha, Trnava, 1991
ISBN 0-919865-64-X
náboženská literatúra, Biblia,
362 s., slovenčina
hmotnosť: 492 g
tvrdá väzba
2,50 € stav: veľmi dobrý *fateo*nab*
Tragický kráľ Šaul
V Gabae, v Benjamínovom kmeni, vládol veľký žiaľ. Strach pred Filištíncami doliehal na celý kraj. Húževnatá infiltrácia zmenila sa teraz na otvorené dobývanie a zaujatie krajiny. Nepriateľský guvernér dával pociťovať svoju päsť. Samuel bol už pristarý, aby viedol Izraela do bitky. Predvídaví Filištínci zakázali hebrejským kováčom spracúvať železo. Ba ani naostriť sekeru alebo pílu nesmeli. Čože teda mohli podniknúť bez zbraní? Priam tak bol spútaný aj rodiaci sa Rím svojím nepriateľom, etruským Porsenom.
Avšak práve tam, kde sa útlak zdal byť najťažší, bol aj najzraniteľnejší. Tam vedeli o nedostatočných filištínskych posádkach a o nespoľahlivosti ich spojencov. V Gabae vládlo živé národné povedomie. Našlo svoj výraz v Šaulovi.
Bol to muž veľmi vysokej postavy, a dobrý poľnohospodár. Boh upozornil Samuela, že on má byť kráľom. Istého dňa, keď Šaul hľadal stratené oslice, chcel sa poradiť s vidcom v Ráme, lebo títo proroci neodmietali pomáhať ľuďom svojimi schopnosťami ani v každodenných veciach. Samuel poznal v návštevníkovi «od Boha žiadaného». Veď ho predurčovalo už jeho meno. Pomazal Saula olejom, prisľúbil mu Božiu pomoc v novom úrade a predstavil ho ľudu. Podľa zvyku zhromaždenie sa konalo v Masfe. Ako Aténčania pri voľbe úradníkov, aj Izraelčania žiadajú od Boha, aby prejavil svoju vôľu pri losovaní. Vytiahli Šaulovo meno. Izrael mal odteraz kráľa, ktorý pochádza z vôle Pána i z vôle ľudu. Toto sa odohralo okolo roku 1040 pred našou érou.
Šaul bude vládnuť tridsať rokov. Očakávali od neho víťazstvá a čoskoro videli dôkaz jeho sily. Amončania opäť prekročili Jabok. Šaul ich napadne od chrbta a rozpráši. Jeho hrdinský syn Jonatán zavraždí filištínskeho správcu Gabay a tým dá znamenie k celonárodnému povstaniu. Ale proti dobre vyzbrojenému protivníkovi Šaul postupuje obozretne, obmedzuje sa iba na menšie zrážky a odvážne prepady. Situácia sa obracia v prospech Izraela, ktorý môže opäť zdvihnúť hlavu. Šaul bojuje i na severe, a to s Moabčanmi, Edomčanmi a Aramejčanmi a jeho útoky sú úspešné.
Izraelské kráľovstvo mu vďačí za vznik stálej armády. Mladý kráľ «pripútal k sebe statočných mužov», a tak vlastne stvoril stále vojsko, ktoré dovtedy nejestvovalo. Je Karolom VII. vyvoleného národa, utvára pohotovostné oddiely bojovníkov, jazdcov a mladých mečiarov. Už preto si jeho meno zaslúži, aby sa zachovalo v dejinách Izraela.
Hoci Šaul víťazil, predsa len viditeľne narážal na odpor. V jeho ľude jestvovala skupina, ktorá nemala v láske monarchiu. Sám Samuel neustával pripomínať, že ustanovil kráľa iba pod nátlakom nevyhnutnosti. Čoskoro vznikne spor medzi posledným sudcom a kráľom. Samuel vyčíta Saulovi, že priniesol sám obetu, a tak si uzurpoval kňazskú funkciu, že porušil herem a bral si z koristi. Saul sa vracia cez Negeb z víťaznej bitky; starý Sudca sa objaví pred ním a vyčíta: «Poslušnosť je lepšia než obeta a poddajnosť vzácnejšia než tuk baranov. Lebo odbojnosť je ako hriech čarodejníctva a neposlušnosť ako modlárstvo. Pohŕdol si Pánovým slovom, preto ťa zavrhne, nebudeš kráľom! » (1 Sm 15, 23)
Táto roztržka má zmysel, ktorý dejiny ľahko chápu. V mysli Samuela a všetkých nábožných Izraelitov monarchia mala byť teokratická. Pánom je Jahve, ktorého vôľu tlmočí Samuel. Je neprípustné, aby kráľ sledoval osobnú politiku. Kráľ je Božím mužom, má teda zostať Božím mužom. A viditeľne Saul bol takýmto iba napoly. Korunu, ktorú si zaslúžil, stratí. Dostane ju iný.
