MILTON, JOHNAREOPAGITIKA
(Areopagitica)
Jaspis, Bratislava, 1992
zostavil Juraj Vojtek
preložil Juraj Vojtek
2. prepracované vydanie
ISBN 80-85576-00-7
filozofia,
96 s., slovenčina
hmotnosť: 140 g
mäkká väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe
4,50 € predané
*bib14* in *kat-FIL*
Kto dokáže uvažovat, dobre vie, že našej viere a nášmu poznaniu sa darí len pri cvičeniach, rovnako ako našim údom a celému organizmu. Pravdu prirovnáva Písmo k zurčiacemu prameňu; ak jeho vody netečú nerušeným tokom, zahnivajú v bahnových mlákach konformnosti a stereotypu. Aj v Pravde môže byt človek kacírom; ak verí v niečo len preto, že mu to káže kňaz, či preto, že tak rozhodlo zhromaždenie, ak nemá iné dôvody, potom jeho viera môže byt pravdivá, ale Pravda, ktorej sa pridŕža, sa stáva kacírstvom. Niet bremena, ktoré by poniektorí radšej preniesli na iných ako povinnosti náboženské a starostlivost o ich zachovávanie. Jestvujú (kto by nevedel, že jestvujú?! ) protestanti i puritáni, ktorí žijú a zomierajú v rovnako obludnej slepej viere ako ktorýkoľvek pápeženecký laik z Loretta. Boháč, ktorý žije len pre svoje zisky a radovánky, vidí v náboženstve obchod taký zamotaný, a s toľkým šiplavým účtovaním, že sa vo všakovakých jeho fígľoch nevyzná ani toľko, aby mohol viest jediné jeho odvetvie. Čo robit? Túži po povesti bohabojného človeka, chce sa vyrovnat susedom. Čo iné teda urobí, než že sa zbaví námahy, prenesie ju na niekoho iného, a nájde si zástupcu, ktorého starostlivosti a čestnosti zverí celú správu svojich náboženských záležitostí - najskôr na niektorého váženého duchovného zvučného mena. Jemu odovzdá a podriadi celý sklad svojho náboženstva, do jeho opatery zverí všetky zámky a kľúče; a z tohto muža doslova urobí svoje náboženstvo; nazdáva sa, že už sám zväzok s ním je dostatočným dôkazom a prejavom jeho zbožnosti. Takýto človek môže smelo povedať, že náboženstvo už nie je súčasťou jeho samého, ale že sa stalo akousi oddelenou bytosťou, ktorá sa mu približuje a vzdaľuje podľa toho, ako často ho onen dobrý muž navštevuje v jeho príbytku. Toho potom zabáva, obdarúva, hostí, prechováva; jeho náboženstvo sa vracia domov večer, pomodlí sa, dostane výdatnú večeru, na noc ho uložia do prepychovej postele, vstane, pozdravia ho, a po malvazánskom či dajakom inom chutnom vínku, a po raňajkách lepších než mal Ten, kto medzi Betániou a Jeruzalemom chcel zahnať ranný hlad zelenými figami, o ôsmej jeho náboženstvo odchádza, opúšťa svojho hostiteľa, nech po celý deň obchoduje bez náboženstva.
Sú však aj iní ľudia: tí, keď počujú, že všetko sa bude prikazovať, všetko upravovat a o všetkom rozhodovať, a že nijaká písomnosť nesmie uzrieť svetlo sveta, kým neprejde colnicou akýchsi verejných dejateľov, čo každú slobodne vyslovenú Pravdu vážia a preclievajú, úplne sa vám zveria do rúk, aby ste im načrtli náboženstvo podlľa vášho strihu; zo slastí, z radovánok a z veselých zábav, ktoré vyplnia deň od svitu do mrku a učičíkajú jednotvárny rok ako v príjemnom sne. Prečo by si mali týrať hlavu niečím, z čoho iní urobili tak rozhodne a neochvejne záležitost svojho srdca? Také sú plody, ktoré nášmu ľudu prinesie pasívna pohodlnosť a stojatosť našich vedomostí. Aká dobrá, aká žiadúca by bola takáto poslušná jednomyselnosť, aká krásna by bola takáto konformnosť - všetci by sme boli na jedno kopyto! Dozaista by to bola spoľahlivá a pevná stavba, ako keď v januári zamrzne všetko dovedna.
O nič lepšie následky to nebude mat ani medzi samotným duchovenstvom. Nie je nič nové, ani neslýchané na tvrdení, že služobník Boží s vlastným príjmom, ktorý dosiahol Herkulove stĺpy na teplej fare - ak nebude mat nič, čo by ho podnecovalo v štúdiách a neprekročí poznatky anglickej konkordancie a Topic folia, teda toho, čo si osvojil na skromných univerzitných štúdiách z Harmonie a Cateny - nadobudne sklony obšmietať sa okolo niekoľkých osvedčených náboženských autorít, pomáhať si bežnými spôsobmi, dôvodmi, poznámkami a prostriedkami, z ktorých ako z abecedy alebo tónovej stupnice povytvára a popretvára, rozlične poskladá a porozkladá svoje malé slohové cvičenia a dvojhodinové úvahy, a tak sa dokonale pripraví na to, aby síce robil viac než mu prikazuje povinnost (týždenne jednu kázeň), ale aby si ani nedovolil povedať viac než je v komentároch, breviároch, synopsisoch a v inom odpade, ku ktorému sa utiekajú lenivci. Napokon máme aj množstvo kázní hotových, vytlačených a v skladoch nakopených na každú nenáročnú tému, dostat ich v sakristii svätého Tomáša, vďaka ktorým sa rozrástlo aj imanie svätého Martina a svätého Hugha, veď medzi všakovakými
