SRDCE Z OCELE
(Admirál Seňavin)
Matica slovenská, Turčiansky sv. Martin, 1948
edícia Most (16)
preklad Miroslav Juran
1. vydanie
beletria, román, literatúra ruská,
198 s., slovenčina
hmotnosť: 226 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe
1,00 €
*trsos* in *kat-BELX*
ARCHIPELÁG 1807
V januári dostal Seňavin hrubý balík, zapečatený veľkými pečaťami s orlami a iniciálkami. Postojačky ho otvoril a rozložil niekoľko listov silného papiera. Na poslednom zazrel cifrovaný podpis: „Alexander“.
„Bez najmenšej straty času vyberte, ak sa to dá, so desať, prípadne aj viac najschopnejších lodí a k nim príslušný počet fregát a vyrazte k Dardanelám... “
— Na toto som čakal! — zvolal Seňavin. — To je teda rozkaz dobyť Carihrad...
Rozkaz bol nezvyčajne dlhý. Složitým a vysokým štýlom hovorilo sa v ňom o Egypte, Sicílii, Carihrade, o prielivoch, aj o ostrovoch Archipelágu. Seňavin čítal pozorne a na perách mu hral, ako obyčajne, posmešok.
Na konci rozkazu stálo:
„Pamätajte, že i dobrý, i zlý výsledok ničomu inému ako osobným Vašim schopnostiam a umeniu Vášmu pričítaný bude. “
— Nič nového, — poznamenal Seňavin. — Veď sa chystáme s desiatimi loďami na turecké loďstvo... Nič to, vystačíme aj s osobnými schopnosťami!
V Kattare zostalo len niekoľko menších lodí. Ostatné zazřely za niekoľko dní slnečné, večne zelené brehy Korfu a sťažne Ignatievovej eskadry, ktorá sem práve priplávala z Kronštadtu.
Rozkazy sa priam sypaly. Sľubovalo sa v nich, že černomorské loďstvo zaútočí od severu súčasne so Seňavinom na hlavné mesto Turecka, ale sa nevedelo, kedy dôjde k spoločnému útoku. Nariaďovalo sa „kúpiť päť-šesť fregát“, peniaze však nedošly. Nariaďovalo sa nadviazať spojenie s ruskou armádou na Dunaji a podať hlásenie o stave námorných síl.
Seňavin sa ponáhľal. Ani vo dne, ani v noci neustávala robota na lodiach. Keď vztýčili vlajku na admirálskej lodi, celý korfský prístav sa ozýval zvukmi poľníc a bubnov, nad admirálskou loďou vznášaly sa celé retiazky signalizačných zástaviek. Tak sa začínal „každodenný poplach“.
***
— Oheň na pravej strane! — zvolal námorník.
Akási tmavá masa s niekoľkými svetlami sa rútila s východnej strany na soradenú eskadru. Zrachotil kanón.
— Turci, či čo?
Na admirálsky hlavný sťažeň vyskočily signalizačné svetlá: „Loď, prichádzajúca od mora, nech sa priblíži k veliteľskej lodi. “
— To sa vrátily naše korvety z výzvednej plavby, — povedal Denisjevskij.
Poručík mal pravdu. Korvety sa vrátily a hlásily Seňavinovi, že turecká flotila sa skryla do prielivu a že anglická eskadra kotví pri ostrove Tenedose, pred samým vchodom do Dardaniel.
..........................................................................................................................
... posledná veta ...
"Áno, áno, rýchle na loď!" odpovedal Gorbačev a vkročil do lodice.