RADOVIĆ, DUŠANROZPRÁVKY PRE GORDANU
(Pričam ti priču)
Mladé letá, Bratislava, 1967
preklad Milan Ferko
ilustrácie Jozef Baláž
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
66-154-67
beletria, rozprávky, literatúra srbská
76 s., slovenčina
hmotnosť: 260 g
tvrdá väzba
stav: poškodená, lepená väzba, čarbanice na niektorých stranách, pokrčené listy
2,90 € DAROVANÉ
*rimle2*
Rozprávka o jednej neposlušnej nohe
TEJ zimy bolo v Padaviciach mimoriadne klzko. Na uliciach podchvíľou niekto padol. Ľudia si na to už tak zvykli, že ani nepostáli, ale ihneď si sadali do snehu a rozprávali sa o svojich úradných záležitostiach alebo o zdraví svojich detí.
Iba obuvník Klinec nepadol tej zimy ešte ani raz. Cítil sa preto veľmi nepríjemne, lebo po susedoch sa začalo hovoriť, že nechce padnúť naschvál, len aby bol iný ako ostatní ľudia.
A vždy, keď išiel po ulici, našli sa ľudia, čo pohodlne sedeli na snehu a šepkali za ním:
— Aha ho, ako sa zababušil! Ako sa o seba bojí!
Chápete sami, že Klinec toho mal — ako sa hovorí — až po krk. Rozhodol sa preto padnúť na hlavnej ulici, pred všetkými ľuďmi. Aby potom mohol povstať ako človek, striasť zo seba sneh a ísť domov spokojne spať.
Toho rána, keď si to zaumienil vykonať, prebudil sa Klinec tak zavčasu, ako keby išiel na vlak.
Keď prišiel čas — vyšiel na ulicu a zamieril k určenému miestu, to jest tam, kde chcel padnúť.
A keď bol na osudnom mieste — rozletel sa a zakĺzol.
Ľavá noha vyletela veselo hore a obuvník už len čakal, kedy sa aj pravá odlepí od zľadoveného snehu, aby sa konečne aj on natiahol ako človek, aby aj on už tej zimy raz padol.
Len ešte tá pravá! Len ešte tá pravá nech vzlietne!
Lenže pravá dáko sklamala. Stála pevne na šmykľavom snehu a pokĺzla sa s Klincom len niekoľko metrov.
