LUKÁČ, EMIL BOLESLAV - VEČNÁ PARABOLA

LUKÁČ, EMIL BOLESLAV

VEČNÁ PARABOLA

Tatran, Bratislava, 1980
edícia Čítanie študujúcej mládeže (121)
zostavil Karol Wlachovský
prebal Vladislav Rostoka
1. vydanie (v tejto edícii), 7.500 výtlačkov
61-178-80

literatúra slovenská, poézia
254 s., čb fot., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, menší formát
stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na prebale, prebal po krajoch poškodený

PREDANÉ

*trsos*poe*

Keď roku 1922 vydal E. B. Lukáč svoju básnickú prvotinu Spoveď, málokto zo vtedajších literárnych pracovníkov si uvedomil, že táto knižka predznamenala nástup celkom novej a významnej slovenskej básnickej generácie. A bolo to tak. Básnici druhého desaťročia medzivojnového obdobia - Lukáč, Smrek, Poničan, Novomeský, Beniak a Haľamová — výrazne ovplyvnili tvár modernej slovenskej poézie. Každý z nich svojsky a osobitne prispel k štýlovej i názorovej diferenciácii slovenskej poprevratovej poézie.

Poézia E. B. Lukáča bola spočiatku plná smútku, nechýbali v nej pochmúrne tóny príznačné pre symbolizmus. No úvahová, meditatívna podoba básnickej tvorby E. B. Lukáča sa jednostaj prehlbovala. Básnik sa zamýšľal nad protikladnosťou a rozpornosťou medzi duchovným a materiálnym svetom. Keď sa prehlbovala hospodárska kríza, hrozba vojnovej apokalypsy zasiahla aj občianske svedomie slovenských básnikov. V zhode s vykryštalizovanými politickými názormi sa toto znepokojenie diferencovane prejavilo aj v ich tvorbe. Nad úpadkom mravných ľudských hodnôt dvíhal varovný hlas aj E. B. Lukáč.

Ozval sa burcujúcou poéziou intelektuálneho protestu a meditácie básnika-humanistu. Do povojnového literárneho života E. B. Lukáč nezasiahol. Až neskôr vydáva výber z básnickej tvorby, do ktorého včlenil aj dovtedy nepublikované básne. Vracia sa do svojho detstva, čias dospievania a obnažuje rozpory našej spoločnosti. Zbierka Óda na poslednú a prvú je svedectvom jeho úsilia nadviazať na medzivojnové humanitné posolstvo, pričom v nej zaujíma aj vzťah k novej spoločenskej skutočnosti.

Ako vyplýva z výberu žiaľ už uzavretej celoživotnej tvorby zaslúžilého umelca E. B. Lukáča, tento básnik bol i popri svojej monolitnosti básnikom vnútorne zložitým a diferencovaným. Jeho dielo bolo poznačené najmä troma výraznými tematickými pásmami: láska, domov, vojna a fašizmus. No popritom bol aj glosátorom našej histórie, autorom sociálnych protikapitalistických veršov, hľadačom kontaktov so svetom, náboženským, ale súčasne aj protináboženským polemikom, pútnikom objímajúcim rodnú hodrušskú hrudu, ale i celý svet.