NOSTROMO
(Nostromo)
Petit Press, Bratislava, 2004
edícia Svetová knižnica SME (24)
preklad Pavel Vilikovský
ISBN 80-85585-34-0
beletria, román, literatúra anglická
700 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na prebale
0,90 €
*trsos*belx-eng*
„Robotník mora“, námorník a spisovateľ Joseph Conrad (vlastným menom Józef Konrad Korzeniowski 1857 - 1924) je ojedinelým zjavom svetovej literatúry. Jeho život bol rovnako dobrodružný, ako sú životy jeho divokých námorníckych hrdinov. Narodil sa v poľskej šľachtickej rodine na Ukrajine a od mala hovoril po poľsky aj po francúzsky. Ako sedemnásťročný sa rozhodol v Marseille nalodiť sa ako plavčík na loď. Na pevninu sa vrátil prakticky po dvadsiatich rokoch ako kapitán anglického námorníctva. Na svojich plavbách prekrižoval celý svet, zamiloval sa do tropických krajín Latinskej Ameriky i Indonézie. Po usadení sa v Británii sa rozhodol svoje skúsenosti a príbehy vtesnať do literárnych diel. Svojskou, štylisticky brilantnou angličtinou napísal vyše dvadsať románov a niekoľko poviedkových kníh. Jeho najznámejšími dielami sú Almayerovo šialenstvo, Lord Jim, Vyvrheľ z ostrovov, V srdci temnoty, Nostromo, Černoch z Narcisu, Osud, Tajfún atď. Conradov hrdina bol zväčša samotár - námorník, ktorý žil na okraji spoločnosti, videl ju inak, svojsky, hrdo a často v sebe nosil akési existenciálne „prekliatie“ či osudovú škvrnu...
V tom čase bol už Nostromo v krajine dosť dlho, aby bol kapitán Mitchell skalopevne presvedčený o mimoriadnej hodnote svojho objavu. Zjavne bol Nostromo jeden z tých neoceniteľných podriadených, ktorí poskytujú svojim šéfom oprávnený dôvod na chvastanie. Kapitán Mitchell si gratuloval, aké má oko na ľudí, ale nebol sebecký a vo svojej nevinnej pýche už prejavoval príznaky tej mánie „požičiavania môjho capataza de cargadores“, ktorá mala skôr či neskôr priviesť Nostroma do osobného styku s každým Európanom v Sulacu ako akúsi univerzálnu pravú ruku - zázrak výkonnosti svojho druhu.
„Tento mládenec je mi oddaný telom i dušou, “ tvrdieval s obľubou kapitán Mitchell; a hoci by možno nikto nevedel vysvetliť, prečo je to tak, nemohol o tomto tvrdení pochybovať nik, kto ho poznal, iba ak by bol človek zatrpknutým excentrikom ako napríklad doktor Monygham, ktorého úsečný, neveselý smiech prezrádzal ktovie prečo nesmiernu nedôveru voči ľudstvu. Nie že by bol doktor Monygham nejako oplýval či už smiechom alebo slovami. Ešte aj v najlepšej nálade bol zatrpknuto mlčanlivý. Keď bol v najhoršej, ľudia sa obávali jeho neskrývane výsmešného jazyka. Iba pani Gouldová vedela udržať jeho nedôveru voči ľudským pohnútkam v patričných medziach; ale ešte aj jej (pri príležitosti, ktorá sa netýkala Nostroma, a hlasom, ktorý on pokladal za nežný) raz povedal: „Skutočne je veľmi nerozumné žiadať, aby človek mal o toľko lepšiu mienku o druhých, ako môže mať o sebe. “
„Imaginárna latinskoamerická krajina, ktorú zmietajú absurdné vlny revolúcií, kontrarevolúcií a vojenských pučov pripomenie v prvom momente romány Gabriela Garcíu Márqueza. Nostromo je človekom odnikiaľ, chlapíkom, ktorý sa jedného dňa zjavil v prístave mesta Sulaco na lodi Z Talianska a rozhodol sa hľadať šťastie práve tu. Pre mnohých správny, čestný chlap s charizmou, milujúci slobodu, ale aj poriadok, si získa dôveru ľudí, ktorí ťahajú nitkami spoločenských búrok. Jemu ide o povesť, o dobré meno. Okolo hrmia dejiny, ktoré pôsobia ako karikatúra na veľké idey. Prostí ľudia, pre ktorých je Nostromo prirodzenou autoritou, sa snažia žiť svoje životy, zmietaní vetrami krvi, moci či peňazí. Ale ani čestný a hrdý chlap, akým Nostromo je, však nemusí byť bez chýb. Aj jeho dokáže zviesť vášeň. “
