TEREN, ŠTEFAN - TATRANSKÁ MEDVEDICA

TEREN, ŠTEFAN

TATRANSKÁ MEDVEDICA

Príroda, Bratislava, 1987
ilustrácie a prebal Pavel Dvorský
6.000 výtlačkov
064-139-87

príroda, beletria, literatúra slovenská
90 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*kocan2*bels*

Po posledných chladných dňoch a mrazivých nociach sa prebúdzal vo vrchoch nádherný deň. Hore Jamnickou a Račkovou dolinou sa lenivo dvíhali belavé hmly, ale slnečné lúče, čo už dobrú chvíľu hladkali zasnežené úbočia, ich trhali na franforce a durili kamsi do neznáma. Smreková hora voňala živicou, ovieval ju teplý vánok a ranné slnko ju príjemne hrialo. Vôkol bol velebný pokoj a tíš.

Zrazu tam pod zápoľou čosi zadunelo a vo chvíli dolinu naplnil strašný hukot. Povyše Strmého žľabu sa na súvislom plášti snehu rozškerila hrozivá čierna trhlina. Ako mohutný tmavý prúd sa rozliala po zasneženom svahu a šialenou rýchlosťou sa rútila nadol. Sprevádzala ju oslepujúca metelica a otriasajúce dunenie. Bolo počuť chrapšťanie a praskot padajúcich stromov, rachot valiacich sa skál a kamennej sutiny. Všetko sa zmiešalo dohromady...

Bola to lavína, veľká tatranská lavína, ktorá ničí všetko, čo jej príde do cesty. Padla jej za obeť aj stará medvedica, po ktorej zostalo v brlohu opustené mláďa.

Skutočná udalosť — akých sa odohráva v Tatrách veľa, podnietila autora aj na napísanie knižočky, ktorá sa dostáva čitateľom do rúk v treťom — dopracovanom vydaní. Bola to úspešná kniha, čo potvrdila aj skutočnosť, že jej druhé vydanie sa rýchlo rozpredalo a ozývali sa hlasy po jej ďalšom vydaní a dopracovaní príbehu. Opätovne sa potvrdil záujem čitateľskej verejnosti o umeleckú, realistickú beletriu z našej prírody. A ukázalo sa, že kritika i recenzie už pred rokmi právom označili vydanie Tatranskej medvedice za úspešný a priekopnícky krok práve z oblasti čoraz nástojčivejšej ochrany prírody. Ako dlhoročný pracovník v poľovníctve a na úseku ochrany prírody autor v nej totiž približuje osud zachráneného medvedieho mláďatá, biológiu medveďa hnedého a našej vysokohorskej fauny čitateľovi tak pútavo a verne, ako to môže urobiť len človek, ktorý ju bezprostredne a dôverne pozná.

Podstata príbehu nie je vymyslená. Návštevníkom Tatier i Podbanského z rokov 1947 — 1949 bude azda nejedna z kapitoliek knižky povedomá, lebo medvedica Luca — karpatský hnedý medveď — skutočne žila. U jej starostlivých pestúnov na lesnej správe v Tatranskej Lomnici a u lesníkov na

Podbanskom sa vari dodnes tradujú historky o nejednom jej šibalstve. To ostatné, keď už Lucu nebolo možné bezprostredne sledovať, podáva autor tak, ako poznal život zveri v slovenských horách na dlhoročných potulkách za krásou zverou oživenej prírody po najkrajších dolinách a hrebeňoch Východných i Západných Tatier, Veľkej a Malej Fatry, Slovenského rudohoria i Nízkych Tatier, rovnako aj po Oravskej i Spišskej Magure. Poznal na nich však aj veľa zaujímavých skúsených lesníkov, dobrých poľovníkov, rázovitých vrchárov i bačov. Väčšinou to boli typy ušľachtilých ľudí dôverne zrastených s prírodou. Práve od nich sa veľa naučil. O zveri i o ľuďoch. Po večierkoch na poľovníckych chatách, na salašoch či pri ohníčku v drevorubačských kolibách si vypočul nejedno pútavé rozprávanie zo života zveri v našich horách, aj tom, ako sa z nich niektoré druhy nápadne strácajú. Veľa z toho si mal možnosť postupne overovať, vysvetliť a dopĺňať vlastným pozorovaním. Neraz ich spoločne znepokojovali otázky, ako dlho vydrží ešte čaro našej prírody vzdorovať prirodzenej a ľudským nerozumom neraz krátkozrako urýchľovanej erózii? Dokedy sa ešte ubráni hromadnému náporu technickej civilizácie všadeprítomného človeka nášho storočia?

Preto do pravdivého príbehu o zachraňovaní opusteného medvedieho mláďaťa autor vkladá aj kus symboliky. Veď jeho začiatok spadá do obdobia zakladania Tatranského národného parku, našej najväčšej rezervácie tohto druhu. Ako poľovník sa autor zavčasu zaradil medzi tých, ktorí pochopili, že ani stretnutie s tými najvzácnejšími a miznúcimi druhmi nikdy nesmie vyvolať v srdci ozajstného poľovníka chamtivé zabíjanie kvôli trofeji, lebo oveľa cennejšou a trvalejšou bude preň spomienka na poznanie utajeného života zveri a vedomie, že tú najcennejšiu nechal žiť.

A v tomto duchu autor v predkladanom treťom vydaní úprimne a pravdivo zodpovedal svojim čitateľom ich otázky o ďalšom osude zachráneného medvieďaťa a o tom, čo bolo potom...