CHEVALLIER, GABRIEL
ZVONODROZDOVO
(Clochemerle)
Práca, Bratislava, 1958
edícia Svetlo (3)
preklad Blahoslav Hečko
ilustrácie a prebal Božena Hajdučíková
1. vydanie, 10.250 výtlačkov
beletria, román, humor, literatúra francúzska
424 s., slovenčina
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, prebal značne ošúchaný
PREDANÉ
*kocan2*belx-fra*
Gabriel Chevallier, autor Zvonodrozdova, u nás známeho z českého prekladu pod názvom Zvonokosy (v pôvodine Clochemerle), narodil sa v juhofrancúzskom meste Lyone, na jednom z nábreží Saôny. Stredoškolské vzdelanie si získal na rozličných gymnáziách (kolégiách) v rodnom kraji. Tu hodno pripomenúť, že päť rokov štúdií strávil ako chovanec internátu rehoľného ústavu, ktorého prostredie a ovzdušie ho neskôr inšpirovalo na napísanie satirického románu Sainte-Colline (Svätý pahorok, v českom preklade známeho pod názvom Kolej na Svatém kopečku), ostro bičujúceho tmárstvo rehoľníckych učilišť.
Ako šestnásťročný zapísal sa na Vysokú školu krásnych umení v Lyone, na oddelenie maliarstva. Za mobilizácie roku 1914 musel narukovať, v októbri 1915 ako dvadsaťročný utrpel zranenie, no už r. 1916 sa opäť musel vrátiť na front, kde bojoval až do konca vojny v radoch pešiakov.
Sústavne a pravidelne začal písať asi ako tridsaťročný, za voľných večerov v hoteloch. Postupne sa zbavoval nevyhnutných zárobkových činností, až sa konečne mohol venovať iba svojim knihám. Písal a píše zväčša romány (La Peur, Clarisse Vernon, Propre á Rien, Sainte-Colline, Les Heritiers Euffes, Le Petit Géneral, a i. ), no nevyhýba sa ani iným literárnym formám, ako sú poviedky (Mascarade) alebo dramatická literatúra (komédia Le Ravageur), resp. knihy zápiskov (Le Guerrier Désoeuvré) a spomienok (Chemins de Solitudes, Carrefours des Hasards).
Najväčší úspech dosiahol však G. Chevallier práve satirickým románom Zvonodrozdovo, ktorý vyšiel len vo Francúzsku do r. 1956 v deväťsto osemdesiatich vydaniach! Slovo Clochemerle sa stalo vo Francúzsku pojmom, ktorý slúži na porovnávanie vecí, ktoré sú smiešne, nehorázne, hlúpe, malomeštiacky prízemné. Hoci je tento pojem oveľa novšieho dáta, jednako sa stal takým zaužívaným a zakoreneným, ako je u nás Kocúrkovo a kocúrkovčina. A toto zaužívanie pojmu Zvonodrozdovo neostalo len vo Francúzsku, lež prenieslo sa aj za hranice, do iných krajín, kde táto znamenitá kniha vyšla v prekladoch.
Vyrozprávať stručný obsah knihy takmer nemožno, pretože jednoducho nemožno vybrať dajakú ústrednú dejovú niť z onoho pestrého klbka prerozmanito sfarbených a poprepletaných nití, premnohých komických, ale i vážnych ľudských osudov. Sú tu deje a udalôstky, vystupujú tu postavy a postavičky a všetko vedno tvorí harmonický celok, ktorý nás núti čítať ďalej a ďalej, smiať sa, rehotať sa, zamýšľať sa. A pri každom ďalšom čítaní nachádzať v knihe vždy čosi nového. A to je to, čo robí veľké dielo trvalým.
