MASKY A TVÁRE NOVEJ ELITY
Čítanie o dvanástich politikoch z piatich vládnych strán
IVO - Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2000
edícia Tak to vidím ja
ISBN 80-88935-19-9
publicistika, politika,
326 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
2,90 €
*priva*polit*
Ešte v roku 1999, keď Slovenská republika nebola ani pozvaná na rozhovory o členstve v Európskej únii a stála pred bránami OECD, mala vládna koalícia nad opozičnými stranami desaťpercentnú preferenčnú prevahu. V septembri roku 2000, keď sme s Úniou absolvovali mimoriadne úspešné rokovania o budúcom členstve a stali sme sa tridsiatym členským štátom OECD, zaznamenali vládne strany v súťaži s opozičnými stranami a Ficovým Smerom takmer dvadsaťpercentnú stratu. Pretože SDK, SDĽ, SMK a SOP pred dvoma rokmi získali v parlamentných voľbách o 22 percent hlasov viac ako opozícia, je zjavné, čo sa stalo. Podľa najvyššieho arbitra, slovenského voliča, vládna koalícia nesplnila jeho očakávania. Ak by sa na tomto stave nič nezmenilo, po budúcich voľbách by sa vedenie krajiny opäť mohlo vrátiť do rúk tých politických síl, ktoré ju takmer Šesť rokov udržiavali v jej zaostávaní...
Marián Leško si preto podrobnejšie všíma pôsobenie dvanástich príslušníkov vládnucej politickej elity, jeho ambíciou však nie je predložiť komplexný obraz každej postavy, ale skôr naznačiť, čím ona osobne prispela k nespokojnosti obyvateľstva. Táto kniha predovšetkým sleduje, čím predstavitelia vládnej garnitúry odpudzujú, znechucujú, poburujú alebo deprimujú tých, ktorí ich pred dvoma rokmi volili. A pokúša sa sformulovať dôvody, pre ktoré by sa koaliční politici nemali spoliehať, že sa o ďalšie dva roky na nich opäť usmeje šťastie v podobe voličskej priazne.
Marián Leško (1954) je popredný slovenský politický komentátor a autor viacerých kníh - okrem bestselleru Mečiar a mečiarizmus (1996) napísal tiež Ľudia a ľudkovia z politickej elity (1992) a Slovenské tango z roku jeden (1993). Od roku 1996 je komentátorom denníka SME, pravidelne tiež spolupracuje s Rádiom Slobodná Európa.
