VYZVEDAČ STOROČIA
Kto je: Stirlitz, Liebel, Fred, Colins, Goldfuss, Abel?
(Obaveštajac stoleča)
Pravda, Bratislava, 1981
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Želmíra Sirácka-Babušková
prebal Ján Meisner
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
75-008-81
história, II. svetová vojna,
224 s., čb fot., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
1,00 €
*barpe*his*
Vyzvedač storočia, kniha Nikolu Milovanoviča, je dramatickým rozprávaním o práci sovietskej rozviedky. Proti reakčnej propagande, ktorá sa pokúša o „rehabilitáciu“ nacizmu, autor presvedčivo ukazuje boj sovietskej kontrarozviedky proti organizátorom zločinu a nacistickej špionáže. Čerpá zo spoľahlivých prameňov, na základe ktorých sa mu podarilo stvárniť činnosť sovietskeho rozviedčika. Zavedie čitateľa o niekoľko rokov naspäť, keď v Nemecku prevzali moc nacisti, do čias, keď zúrila druhá svetová vojna a boj v zákulisí nebol o nič bezpečnejší ani menej riskantný než na otvorenom bojisku. Oboznamuje nás s kariérou Himmlera, Göringa, Goebbelsa, Kaltenbrunnera, Schellenberga a jeho osobitného spravodajcu Johanna Liebela, v činnosti ktorého sa nám prelína osud nám už známeho Stirlitza. Pravda, porážkou nacistického Nemecka a jeho spojencov sa akcie tajných služieb nekončia. Sotva zmĺkli delá, západné mocnosti rozpútali studenú vojnu proti Sovietskemu zväzu. Vtedy sa do Kanady vrátil Andrew Cayotis. V Spojených štátoch vystupoval pod menom Goldfuss, alias Milton alebo Mark a bol odhalený ako sovietsky spravodajca. Autor naznačuje, že osoba, ktorá pôsobila na vedúcich miestach bezpečnostných zložiek nacistického Nemecka, je totožná s Rudolfom Abelom.
Všetko sa začalo roku 1926, keď Belov ako mladý inžinier rádiotechniky skončil vojenskú základnú službu v Červenej armáde. Už štyri roky bol aktívnym členom Komsomolu. Po skončení vojenskej základnej služby stál pred najväčším problémom vo svojom živote. Navrhli mu dve možnosti: alebo začne s vedeckovýskumnou prácou v oblasti rádioelektroniky, alebo sa stane spravodajcom a vstúpi do zahraničného oddelenia Štátnej politickej správy (GPU), neskôr NKVD.
Ako mladíka ho priťahovala bujná fantázia, ale aj racionálne vedomosti: túžba po vede, aj romantizmus „vyzvedačských dobrodružstiev". Napokon ho presvedčili, že jeho talent a perfektnú znalosť niekoľkých cudzích jazykov treba „využiť na obranu vlasti". Už vtedy mladý inžinier hovoril výborne po anglicky a nemecky. Nemčinu ovládal tak dokonale, že ani rodení Nemci by v ňom neodhalili Rusa.
O sedemnásť rokov neskôr, pod menom Johann Liebel, si získa dôveru najvyšších policajných funkcionárov Hitlerovho Nemecka a ocitne sa v najužšom štábe šéfov bezpečnostnej služby (SD) — Himmlera a Schellenberga. V ohnisku osudných udalostí druhej svetovej vojny bude priamo spolupracovať s policajnou špičkou Nemecka — Himmlerom, Canarisom a šéfom gestapa Mullerom. O neho ako o jedného z najtalentovanejších vyzvedačov bude táto trojica takmer bojovať.
