ZGURIŠKA, ZUZKA
BIČIANKA Z DOLINY
Tatran, Bratislava, 1970
edícia Hviezdoslavova knižnica (175)
doslov Ľudmila Rampáková
prebal Emil Bačík, Štefan Bednár
7. vydanie (v Tatrane 2.), 9.000 výtlačkov
61-999-70
beletria, román, literatúra slovenská
248 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
PREDANÉ*barpe*bels*
Sviežosť, bystrosť, živosť a veselosť — to sú znaky spisovateľského štýlu Zuzky Zgurišky, ktoré nedávajú jej dielu ostarnúť. Odvtedy, čo sa prvý raz zjavil jej kopaničiarsky román „Bičianka z Doliny“, odmenený spolu s Jilemnického „Kompasom v nás“ a Kráľovým „Stretnutím“ v súbehu Družstevnej práce, uplynulo už vyše tridsať rokov, a predsa sa ho strašná lúčava času nedotkla. Rovnako ako vtedy prúdi z neho životná radosť, utešená je mladá láska, dojíma príroda, víťazí ľudské srdce. V „Bičianke z Doliny“ podarilo sa tejto poviedkárke myjavského kraja, zahľadenej do životného vírenia práve tak s citlivosťou, ako s tým čertovským plamienkom v očiach, podať priam komorne vyladený výsek z kopaničiarskeho života. Je nerozsiahly, úzky priestorom i spoločenskou problematikou, s jednoduchým dejom, ale štýlove harmonický a — pravdivý. A príbeh? Patriarchálna vladárka na majetku, ktorá rozkazuje svojim trom dospelým synom, nechce chudobnú nevestu,
čo sa zabudla s jej najmladším. Teší sa z bohatej mlynárovej Zuzky, ktorú si berie jej druhý syn. Po rozmanitých premenách predsa len chudobná získa zdanlivo kamenné srdce bohatej Bičianky. Príbeh staronový, známy, počutý? Nie — u Zgurišky nový, jedinečný, nenapodobiteľne humorný.
Svet Zguriškiných postáv je jedným z posledných kútov nášho života, v ktorom všetko tvorí akýsi zmysluplný uzatvorený kruh. Svet, v ktorom mravnosť je mravná, zloba zlá a ľudia takí alebo onakí, no málokedy nie aj takí aj onakí v jednej osobe. Je to svet harmonický, i keď vôbec nie idylický. Žije sa v ňom podľa zásad praktického materializmu, zdravého rozumu a kresťanskej etiky, ktorej bola dávno odňatá akákoľvek mystika. Veci majú svoju vlastnú vecnú hodnotu, žije sa z práce rúk a ľudia majú od narodenia až po hrob svoje usporiadané zvyklosti, ktoré vyrastajú z ich prirodzených potrieb a ich súžitia s prírodou. Nikto netrpí rozpolteným vedomím, nie je odcudzený, ani vnútorne rozrušený, a keď predsa — príčina je dobre a jasne pochopiteľná. Je to jeden z posledných ešte celistvých svetov, ktoré nám literatúra u nás zachytáva. A toto je vari tiež jednou z príčin, že po Zguriškiných poviedkach a románoch siahajú čitatelia, najmä tí pohodlnejší, spontánne vždv znova a znova.
