PENA DNÍ / JESEŇ V PEKINGU
(L´écume des jours / L´automne á Pekin)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1990
edícia Tvorba národov
preklad Tamara Zemková, Katarína Kenížová
doslov Bohuslav Kováč
ilustrácie Pavol Blažo
1. vydanie, 9.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra francúzska
440 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*barpe*
Boris Vian (1920 - 1959) stihol byť za svoj krátky život inžinierom, vynálezcom, džezmanom a hudobným kritikom, básnikom, románopiscom, dramatikom, scenáristom, prekladateľom, interpretom vlastných piesní i hercom. Románovú tvorbu spojenú s jeho menom zatienili v čase jej vzniku paródie na americké čierne romány, ktoré Vian písal pod pseudonymom Vernon Sullivan a pre ktoré bol stŕhaný za šírenie nemravnosti. Jeho vlastné romány: Vercoquin a Planktón (1946), Pena dní (1947), Jeseň v Pekingu (1947), Červená tráva (1950) a Vysrdcovač (1953) až do autorovej smrti, keď si ich prisvojila parodovaním dobových modiel, inštitúcií ostali vo Francúzsku takmer nepovšimnuté predovšetkým mladá generácia. Vian ju bytostne oslovil svojou iróniou, a všeobecne hlásaných hodnôt i humorom čerpajúcim z prameňov slova, ktoré sa v jeho románoch i poézii berie doslova. Vian dodnes podmaňuje krehkou nevinnou poéziou a detským, niekedy až rozprávkovým videním sveta kontrastujúcim s krutosťou, ktorá ovláda napohľad ihravý vianovský svet a v konečnom dôsledku mu vnucuje tragický rozmer. Tak je aj Pena dní, pôsobivý príbeh lásky Colina a Chloe, obrazom idyly, ktorá sa prostredníctvom celého registra fantazijných a poetických prvkov neúprosne zvrháva do tragických polôh. V románe Jeseň v Pekingu Vian odhaľuje ukrutnosť pretechnizovaného sveta a moderného ľudstva, ktoré viac ničí, ako buduje. Jeho prózy zasadené do zmanipulovaného sveta ovládaného ľudskou hlúposťou, kde príčinou osobnej svojím budovaním drámy jednotlivca nebýva len nemožnosť lásky a neodvolateľnosť smrti, ale aj bezmocnosť proti násiliu a mašinérii moci, parodujú a odsudzujú svet zdeformovaný až do absurdity.
