PANI Z KAMENNÉHO DOMU
Tatran, Bratislava, 1979
edícia Meteor (83)
ilustrácie Gabriela Gottpreisová
prebal Ladislav Vančo
1. vydanie, 22.000 výtlačkov
61-988-79
beletria, román, literatúra slovenská
334 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrýPREDANÉ
*barpe*bels*
Historická minulosť nášho národa je pestrá a bohatá. V nežičlivých časoch sa nielen zanedbávala, ale aj skresľovala.
Zlata Dônčová vo svojom poslednom románe Pani z Kamenného domu odkryla jednu z dôležitých kapitol slovenskej histórie. Dej knihy sa odohráva v Trnave v posledných tridsiatich rokoch 18. storočia. Autorka zachytáva úsek z čias panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II., známeho zavádzaním nových reforiem.
Osvietenstvo zohralo veľmi dôležitú úlohu aj u nás. Trnava je v tom čase jedným z významných stredísk kultúry a vzdelanosti na Slovensku. Má svoju univerzitu s filozofickou, teologickou, právnickou a lekárskou fakultou, na ktorej vyučujú aj profesori slovenského pôvodu a navštevujú ju mnohí slovenskí poslucháči, medzi nimi aj viacerí bernolákovci.
Trnava nebola národnostne jednoliata, jej obyvateľmi boli Nemci, Maďari a Slováci. V rôznorodej spoločnosti sa vyskytovali časté nedorozumenia a tie bolo treba riešiť. Panovnícky dvor potreboval mešťanov, musel si ich získať. Volil diplomatickú cestu. Do Trnavy prišiel sám Jozef II. a aby si naklonil všetkých vplyvných mešťanov, prihováral sa im v troch rečiach: po nemecky, po maďarsky a po slovensky. Po slovensky hovoriaci mešťania mali v meste dôležité postavenie.
Na pozadí kultúrnohistorických udalostí a faktov sa rozvíja vlastná fabula románu. Po niekoľko desaťročí sledujeme osudy viacerých trnavských rodín, predovšetkým ich ženskej časti. Plasticky, v dobovom kolorite spoznávame spoločenský život mesta, ktorého pokojnú hladinu z času na čas rozčeria študenti. Vyparatia nejedno huncútstvo mešťanom, ktorí majú s nimi opletačky nielen pre ich výčiny, ale aj ľúbostné pletky s trnavskými dievčinami.
